Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
26 Michal Bamovský štrajkov v ČSR po menovej reforme uskutočnenej k 1. júnu 1953 prispela k tomu, že si v Moskve a Budapešti začali uvedomovať hrozbu nepokojov a tým aj naliehavú potrebu zmeny hospodárskej politiky. Na druhej strane vyhlásenie nového kurzu v Maďarsku sa neobišlo bez vplyvu na rozhodnutia mocenskej elity v ČSR. V Moskve v júli 1953 kritizovali vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ) podobne ako mesiac predtým vedenie MSP. Kritika sa však týkala iba hospodárskej a sociálnej politiky a nebola spojená s požiadavkami personálnych zmien.5 Problém spojenia najvyššej straníckej a štátnej funkcie, ktorý vtedy Moskva odsudzovala, v Československu neexistoval, pretože po smrti Klementa Gottwalda 14. marca 1953 sa funkcia predsedu KSČ zrušila, prezidentom republiky sa stal Antonín Zápotocký a Antonín Novotný bol poverený riadením Sekretariátu ÚV KSČ a v septembri 1953 zvolený za prvého tajomníka ÚV KSČ. Určitá analógia medzi Československom a Maďarskom bola v otázke disonancií medzi najvyšším štátnym a straníckym funkcionárom, v ČSR medzi Antonínom Zápotockým a Antonínom Novotným, v Maďarsku medzi Imre Nagyom a Mátyásom Rákosim, do ktorých zasahovala Moskva. V československom spore dala v apríli 1954 za pravdu Novotnému, v Maďarsku v januári 1955 Rákosimu. Odlišnosť spočívala vo vyhrotení sporu, v jeho povahe a riešení. Kým v Maďarsku šlo o spor medzi stalinistom a reformným komunistom, v Československu charakter sporu nemožno stavať do tejto roviny. Medzi Zápotockým a Novotným síce existovali názorové diferencie najmä v otázke kolektivizácie, ale sotva by sme mohli označiť Zápotockého za stúpenca reforiem a demokratizácie. Napokon aj riešenie tohto sporu bolo odlišné.6 Nový kurz schválilo plénum ÚV KSČ 4. septembra 1953, ale bez toho, aby odsúdilo predchádzajúcu politickú líniu a uskutočnilo personálne zmeny v politickom a štátnom vedení. Na rozdiel od „novej etapy budovania socializmu v Maďarsku" (Nagyove pomenovanie nového kurzu) nový kurz v ČSR sa týkal takmer výlučne hospodárskej a sociálnej oblasti. 0 politickej liberalizácii a reformách sa vôbec neuvažovalo. Kým v Maďarsku roku 1954 sa začali rehabilitácie, v Československu v tom istom roku politické procesy pokračovali, okrem iného sa konal proces s tzv. slovenskými buržoáznymi nacionalistami (Gustáv Husák a spol.).7 Roku 1955 sa prebudili slovenskí spisovatelia, ale ich diskusie a polemiky neprekročili rámec vnútroliterárnych a umeleckých otázok. Kým približne v tom istom čase (koniec roka 1955) poprední maďarskí spisovatelia, umelci a novinári podpisovali memorandum, v ktorom nechýbali politické požiadavky vrátane zmeny vo vedení štátu, Československo do začiatku roka 1956 neprešlo fázou politického odmäku takej intenzity ako Maďarsko a nemalo svojho Nagya. V komunistickom establishmente sa nenašiel funkcionár odhodlaný čosi zmeniť, pričom vedenie Komunistickej strany Slovenska (KSS) bolo ešte konzervatívnejšie ako pražské vedenie. Jeho šéf - od konca roka 1953 prvý tajomník ÚV KSS Karol Bacílek, bývalý minister národnej bezpečnosti - bol človekom nesamostatným, s obmedzenými politickými schopnosťami. Jediný, kto v tomto období vybočil z radu bol Ondrej Pavlík, predseda Slovenskej akadémie vied a v rokoch 1953-1955 člen ÚV KSS. Jeho hlas bol však hlasom volajúceho na púšti a na verejnosť neprenikol.8 Hospodárska politika nového kurzu priniesla však obyvateľom v Československu bohatšie plody ako v ostatných krajinách sovietskeho bloku vrátane Maďarska. Vyšší ekonomický potenciál krajiny a rezervy získané menovou reformou umožňovali vyčleniť väčšie prostriedky na uspokojovanie potrieb občanov. Životná úroveň zaznamenala v rokoch 1953-1956 najvýraznejší vzostup od nastolenia komunistického režimu, čím sa zmiernila sociálna nespokojnosť.
