Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
Michal Barnovský MAĎARSKA REVOLÚCIA ROKU 1956 A SLOVENSKO V letných mesiacoch 1953 nastúpilo Maďarsko a Československo podľa direktív Moskvy v podstate na rovnakú cestu. Politická línia komunistických strán v obidvoch krajinách bola podobná a istý čas sa obidve spoločnosti uberali rovnakým smerom. Postupne sa však ich vývojové dráhy od seba natoľko vzdialili, že v jeseni 1956 sa ocitli v odlišnej politickej realite. Všimnime si najprv politickú dráhu Maďarska. Na rokovaniach v Moskve 13.-16. júna 1953 delegáciu Maďarskej strany pracujúcich (MSP) vedenú prvým tajomníkom jej Ústredného výboru Mátyásom Rákosim, podrobilo sovietske vedenie ostrej kritike. Predsedníctvo Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) žiadalo zmenu priorít v hospodárskej politike, zohľadnenie národných zvláštností krajiny, zvýšenie počtu Maďarov v zložení politického vedenia, odstránenie kumulácie funkcií prvého tajomníka strany a predsedu vlády, zmenu spôsobu vládnutia a rehabilitáciu neprávom odsúdených komunistov.1 Zasadnutie ÚV MSP v dňoch 27.-28. júna 1953 odsúdilo „ľavicovú dobrodružnú politiku súdruhov M. Rákosiho, E. Gerôa, M. Farkasa a J. Révaiho, ktorá priviedla krajinu na pokraj krachu“.2 Odvolalo Rákosiho z funkcie predsedu vlády a navrhlo na tento post Imreho Nagya. Nový predseda vlády začiatkom júla vyhlásil nový kurz.3 Jeho realizácia v rokoch 1953-1954 priniesla isté pozitívne výsledky. Zmenou hospodárskej politiky sa zmiernilo daňové zaťaženie roľníkov a trochu sa zvýšila životná úroveň, zrušili sa internačné tábory a roku 1954 sa pristúpilo k revízii politických procesov. Objavili sa aj isté pokusy demokratizovať režim. To všetko čiastočne uvoľnilo napätie v spoločnosti. Nová politická línia narážala však na objektívne i subjektívne prekážky. Keď sa Nagy pokúsil prehĺbiť reformy, narazil na odpor stalinistickej mocenskej elity na čele s M. Rákosim, ktorý sa usiloval obnoviť staré poriadky. Uskutočnené i zamýšľané reformy znepokojili aj Moskvu, pretože presahovali jej predstavy o nevyhnutných zmenách.4 Keď Nagy stratil podporu Moskvy, Rákosiho skupina vo vedení MSP prešla do ofenzívy. Obvinila Nagya z „pravicovej úchylky" a kedže odmietol podať sebakritiku, v apríli 1945 bol zbavený všetkých funkcií a koncom roka vylúčený zo strany. Post predsedu vlády obsadil András Hegedűs a ústrednou postavou maďarskej politiky sa opäť stal M. Rákosi. Po páde Nagya sa sprísnila cenzúra, zastavili sa rehabilitácie a ekonomická politika sa takmer vrátila do obdobia pred prijatím nového kurzu, no úplný návrat k stalinizmu bol už nemysliteľný. Krátkodobý politický odmäk zapustil hlboké korene v maďarskej spoločnosti. Nútený odchod do politického ústrania zväčšil Nagyovu popularitu. V strane i mimo nej sa začala formovať opozícia voči vedeniu. Pomery v Československu v rokoch 1953-1955 boli v niečom podobné a v niečom odlišné od situácie v Maďarsku. Predovšetkým treba spomenúť, že vlna spontánnych
