Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Dagmar Čierna-Lantayvá: Slovenská verejnosť a rok 1956
Slovenská verejnosť a rok 1956 19 Na utvorenie vlády Jánosa Kádára reagovalo stranícke centrum v Prahe cieľavedomou politickou kampaňou. Úradná správa „o víťazstve v Madársku“ už poobede a večer 4. novembra 1956 odznela v rozšírenom počte spravodajských relácií a bola publikovaná vo zvláštnych vydaniach úradných denníkov.29 Inštrukcie byra ÚV KSČ, doručené ďalekopisom všetkým krajským výborom strany a na ústredný výbor do Bratislavy, nariaďovali straníckemu aparátu okamžite zvolať 5. novembra ráno, pri nástupe do práce, krátke schôdze. Z týchto zhromaždení sa potom mali strane a vláde odosielať rezolúcie pracujúcich z celého Československa, doplnené pracovnými záväzkami. Funkcionári na všetkých stupňoch komunistickej hierarchie v zrýchlenom tempe, doslova za pár dní, zorganizovali požadované tzv. spontánne ohlasy. Pražský ústredný výbor tak v uznesení z 8. novembra mohol už konštatovať, že dostal „tisíce rezolúcií a listov vyjadrujúcich veľkú dôveru v našu stranu, v jej správnu politiku“ a zároveň aj „tisíce záväzkov z najrôznejších pracovísk".30 V polovici novembra prijalo politické byro uznesenie o zmenách v systéme vydávania maďarskej tlače na Slovensku. Navonok to malo pôsobiť ako pozitívne opatrenie, keď sa o tisíce výtlačkov zvyšoval náklad časopisov Dolgozó Nő (Pracujúca žena), Új Ifjúság (Nová mládež) a Szabad Földművés (Slobodný poľnohospodár). Od decembra 1956 mal časopis A hét (Týždeň), vydávaný maďarským spolkom Csemadok, vychádzať ako dvojfarebne tlačený obrázkový týždenník. Náklad komunistického denníka Új Szó, najvyšší zo všetkých madärských periodík na Slovensku, ostával nezmenený. Ale zo štátnej rezervy sa pridelilo 17 ton papiera na jednorazové zvýšenie nákladu a rozsahu týchto novín v decembri 1956. Tak pokračovala propagandistická kampaň medzi maďarským obyvateľstvom. Zároveň bratislavské politbyro prijalo rozhodnutie naďalej obmedzovať dovoz tlače z Madärska.31 Slovenská verejnosť ako celok bola do veľkej miery dezorientovaná tendenčnými informáciami o situácii v Maďarsku. Zdôrazňovanie tragických stránok októbra 1956, i keď bez presného vymedzenia skutočných vinníkov, vyvolalo na Slovensku, podobne ako správy o iných živelných katastrofách, silnú vlnu čisto ľudského súcitu. Odporné a nehumánne bolo konanie komunistických vládcov, ktorí bezostyšne využívali nepolitické pohnútky verejnosti na svoje vlastné ideologické zámery. Výzva Slovenskej odborovej rady (SOR) na pomoc Maďarsku, zverejnená 7. novembra, bola už súčasťou oficiálnej propagandy. O zriadení Fondu solidarity a výzve Predsedníctva Slovenského národného frontu informoval ústredný politický denník v Bratislave. Napriek tomu reakcie aspoň určitej časti obyvateľstva nepochybne motivovala snaha uľahčiť utrpenie prostých madärských ľudí. Odborárske noviny Práca prinášali počas novembra články o finančných zbierkach, príprave dodávok liekov, potravín, dreva, skla i dälších materiálov pre zásielky do Madärska.32 Za osem dní od výzvy už Sekretariát ÚV KSS rokoval o návrhu „na usporiadanie manifestácie pracujúcich v Komárne z príležitosti príchodu vlaku s darmi“ určenými pre Madärsko. Propagandistická aktivita straníckych výborov sa očividne rozrastala. Pod taktovkou oddelenia agitácie a propagandy bratislavského ústredia mal okresný výbor strany v Komárne zabezpečiť manifestáciu miestnych obyvateľov, ktorá - slovami uznesenia - „bude vyjadrením solidarity" so snahou pracujúcich Madärskej ľudovej republiky „ísť naďalej cestou výstavby socializmu“. Bratislavská Pravda písala o odchode „prvého nákladného vlaku" do Madärska a potom pravidelne sledovala stav celoštátneho „účtu 999“. Vklady zozbierané z príspevkov závodov, podnikov, inštitúcií i jednotlivcov dosiahli podľa denníka Pravda k 20. novembru 1956 výšku takmer 8 miliónov československých korún.33 Totalitní vládcovia na Slovensku neustále režírovali najrôznejšie „spontánne“ prejavy „našich pracujúcich“. V programo-
