Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Dagmar Čierna-Lantayvá: Slovenská verejnosť a rok 1956
20 Dagmar Čierna-Lantayová vo udržiavanej mocenskej schéme mal samotný pojem slovenská verejnosť vyjadrovať iba súčet pešiakov vysokej politickej hry. Novembrové rokovania byra a sekretariátu bratislavského ústredného výboru KSS zdôrazňovali všetky prijaté represívne opatrenia nutnosťou vyvodiť „poučenie z maďarských udalostí“. Do centra nového ideologického tlaku sa medzi prvými dostali tie vrstvy mládeže, ktoré sa ukázali ako najmenej prispôsobivé. V celoštátnej kampani narežírovaných rezolúcií sa od slovenských vysokých škôl požadovalo, aby odsúdili všetky študentské vystúpenia a vyhlásenia prijaté v máji. Za tejto situácie sa potom hovorilo o „určitých prvkoch konsolidácie a vytriezvenia" v prostredí vysokoškolákov. Základným prostriedkom politickej výchovy mládeže mala byť tvrdá demagógia. Do budúcnosti sa zavrhovali akékoľvek diskusie. Podstatné bolo z „triedneho hľadiska“ prezentovať mladým ľudom pojmy ako demokracia a sloboda. Za osobitne dôležité sa pokladalo hovoriť s mládežou „o úlohe Sovietskej armády v Maďarsku“.34 Na stredných a vysokých školách sa pod titulom „zlepšovanie sociálneho zloženia študentov“ sprísňovali kritériá prijatia a zostroval triedny numerus clausus. Objektom politických čistiek sa stali študenti, učitelia aj akademickí funkcionári známi ako „organizátori a iniciátori študentských akcií na slovenských vysokých školách“. Všeobecná previerka, nariadená pre učiteľov vysokých škôl a vyšších ročníkov stredných škôl, vnášala do slovenského školstva ubíjajúci pocit existenčnej neistoty. Stranícke komisie dostali do rúk osudy pedagógov a rozhodovali o prepustení každého, koho označili za tzv. politicky nehodného vychovávať mládež.35 Rok 1956 uzatvorilo decembrové zasadnutie ÚV KSČ oficiálnym odsúdením „pokusu o kontrarevolučný prevrat v Maďarsku“. Publikované komuniké, s odvolaním sa na známe „spontánne“ ohlasy československých pracujúcich, zdôrazňovalo upevnenie „jednoty strany a ľudu“. Onedlho sa zišiel aj ústredný výbor v Bratislave. Prvý tajomník Karol Bacílek v mene „nášho ľudu" vyhlásil nové politické ťaženie proti intelektuálom, spisovateľom a umelcom. Celé spoločenské dianie na Slovensku sa malo ešte pevnejšie spútať zosilneným straníckym dozorom. Nepohodlné názory ostávali v rezorte všemocnej cenzúry. Vedúca garnitúra v strachu o svoje pozície presadzovala tézu, že „nie je možné ani na okamih strácať našu revolučnú bdelosť a ostražitosť“.36 Záujem slovenských intelektuálov o nasledujúci politický vývoj v Maďarsku navzdory hrubej demagogickej propagande vychádzal zo základnej otázky: čo sa z nekonvenčných ideí predsa len podarilo zachrániť. Od polovice 60. rokov sa bratislavský Kultúrny život opäť stával verejnou tribúnou. Známi literáti a publicisti informovali slovenských čitateľov o „nevídaných" špecifikách, ktoré odlišovali Maďarsko od ostatných európskych krajín sovietskeho bloku. Vyzdvihovanie noviniek z Budapešti sa na Slovensku stalo jednou z foriem politického protestu a možnosťou, ako nepriamo kritizovať dogmatizmus domáceho komunistického vedenia. Bola to tiež jedna z ciest k roku 1968 v ČSR. Poznámky 1 Slovenský národný archív Bratislava (SNA). Fond (f.) ÚV KSS, kartón (kart.) 1836. Zasadnutie ÚV KSS z 12.-13.12.1956 (stenografický záznam, strán 294). Referát prvého tajomníka Karola Bacílka. 2 Sovetsk] faktor v Vostočnoj Evrope 1944-1953. Tom 2. Dokumenty. Ed. T. V. Volokitina a kol. Moskva, 2002. Dok. 317. Hlásenie oddelenia ÚV KSSZ pre styky so zahraničnými KS o situácii v ČSR (20. 10. 1953), s. 829-834.
