Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Dagmar Čierna-Lantayvá: Slovenská verejnosť a rok 1956
Slovenská verejnosť a rok 1956 15 „protistranfcke elementy" sa údajne na pôde akadémie schádzajú, hovoria o straníckych otázkach a kritizujú „súdruhov na vedúcich miestach.“ Pocit ohrozenia mal na účastníkov rokovania deprimujúci účinok. Celkovú atmosféru poznačili aj aktuálne správy z Maďarska. Ale Bacílek sa zároveň sťažoval, že oficiálne politické informácie zasielané z Prahy neprinášajú dosť jasný obraz o tom, čo sa u našich južných susedov vlastne deje. Poukázal pritom na nesporný vplyv maďarských materiálov, veď ich pôsobeniu bolo v slovenskej verejnosti vystavené nielen „menšinové obyvateľstvo“, ale aj Slováci, „ktorí čítajú po maďarsky“. Spomedzi asi tristo titulov maďarských denníkov, týždenníkov, revue a obrázkových časopisov, ktoré v tom čase dochádzali na Slovensko, boli ako najnebezpečnejšie označené najmä tri: spoločensko-kritický Irodalmi Újság (Literárne noviny), humoristický Ludas Matyi (Husiar Maťko) a obrázkový Béke és Szabadság (Mier a sloboda). Mimoriadny záujem o maďarskú tlač dokazovalo aj okamžité rozpredanie všetkých zásielok v Košiciach i Bratislave. Tak mohli v prvej polovici októbra spôsobiť veľký rozruch „články a fotografie o pohrebe László Rajka". Diskusia napokon dospela k záveru, že „skupiny dobrých komunistov nedostatočne bojujú proti nesprávnym názorom“. Znepokojenie pražského centra situáciou na Slovensku tlmočil vo svojom vystúpení Antonín Novotný. Vyhlásil, že v českých krajoch dostalo politické vedenie pod kontrolu väčšinu opozičných zoskupení a ďalšie postupne odhaľuje. Na margo toho vyčítal slovenským súdruhom nedostatočné poznatky o mnohých „protistraníckych skupinách“, zatiaľ čo na Slovensku pokračujú „otvorené útoky proti strane, vláde a princípom nášho zriadenia“. Doslova pobúrený bol Novotný samotnou možnosťou využívať SAV ako legálne centrum, v ktorom sa „môžu zgrupovať všetky nespokojné živly". Napokon dôrazne pripomenul, že „nebojovať proti týmto nedostatkom znamená dostať sa do situácie ako v Maďarsku a Poľsku“.16 Proti prenikaniu nevítaných myšlienok a ideí z Maďarska sa na Slovensku okamžite zavádzali karanténne opatrenia. Do zoznamu podozrivých tlačových materiálov sa dostal aj ústredný denník maďarských komunistov Szabad Nép (Slobodný ľud). Nešlo iba o jednorazový zásah a rozhodnutie nepustiť do predaja číslo z 19. októbra. Správa tlačového dozoru mala sústavne sledovať všetky maďarské časopisy zasielané na Slovensko a tzv. nesprávne zadržať. Obmedzenie počtu časopiseckých titulov dovážaných z Maďarska dostal za úlohu osobne povereník vnútra. Do všetkých slovenských krajov putoval z Bratislavy ďalekopis, schválený sekretariátom ústredného výboru. „Naši pracujúci“ mali dostať vysvetlenie, že „pre nás platia len uznesenia ÚV KSČ potvrdené celoštátnou konferenciou“.17 Demonštrácia študentov a obyvateľov Budapešti začínala 23. októbra ako výraz nespokojnosti s oficiálnou zadržiavacou taktikou v prístupe k riešeniu už priznaných deformácií vo vývoji Maďarska. Arogantná reakcia komunistických vodcov a streľba do demonštrantov vyostrila situáciu. Nasledujúci revolučný výbuch proti existujúcim mocenským štruktúram a nadvláde Moskvy bol po dvanástich búrlivých dňoch brutálne potlačený zásahom sovietskych vôjsk. Do politickej atmosféry na Slovensku sa udalosti maďarskej revolúcie premietli špecifickým spôsobom a priniesli celú škálu reakcií. Horúčkovitá aktivita bratislavského komunistického ústredia, pod vedením a dohľadom Prahy, sa zamerala na rôzne formy ideologického a propagandistického pôsobenia priamo v Maďarsku.18 Smerom dovnútra sa hlavná pozornosť orientovala na tie vrstvy slovenskej verejnosti, u ktorých sa podľa nedávnych skúseností predpokladala väčšia kolísavosť. Ďalekopisná inštrukcia vyslaná 24. októbra nariaďovala na Slovensku pohotovosť všetkých krajských a okresných výborov strany. V spojení s miestnymi
