Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Edita Chrenková: Lexikóny takmer neznámych osobností
Lexikóny takmer neznámych osobností 85 nosť zomrela pred rokom 1918 alebo až potom. Logiku a dôslednosť nenachádzam ani pri menách Zay (upravené na Zai), Zayac a Zayácz (upravené na Zajac) a Zaymus, kde sa ponechalo y. Za obeť padlo i meno Benedikta Szőllősiho (v tvare Sôlôši), zostavovateľa a vydavateľa prvého slovenského katolíckeho tlačeného spevníka Canthus catholici (1655).7 Bol to významný jezuita, učiteľ a misionár, kazateľ v Kláštore pod Znievom a učiteľ na latinskej škole v Spišskej Kapitule. Z uvedeného vyplýva, že upravené podoby mien v Slovenskom biografickom slovníku nemožno prijať bez výhrad, ale k nim treba pristupovať uvážlivo a kriticky. Prehodnotiť by sa mali aj Pravidlá slovenského pravopisu, ktoré tento neblahý stav nútia zachovávať vo vydavateľstvách, redakciách časopisov i elektronických médií, nehovoriac o učebniciach, z ktorých sa učia nové generácie nepravdivé, ortograficky skreslené údaje a fakty z našej minulosti. Dôležitým aspektom nútiacim zotrvať pri písaní historických mien v tej podobe, ako si ju definovali ich nositelia, je aspekt praktických dôsledkov pre prekladateľov a recipientov našich textov v cudzích jazykoch. Prekladateľ je viazaný povinnosťou verne preložiť text, nemusí však ovládať historické reálie a podoby jednotlivých, mnohých alebo všetkých mien. V rozličných jazykových mutáciách toho istého textu sa potom môžeme stretnúť s rôznymi podobami toho istého mena. Čitateľ ovládajúci viaceré jazyky si bude myslieť, že ide o novú postavu v dejinách. Keď naši mladí bádatelia pôjdu do archívov a knižníc susedných štátov alebo do vzdialenejších krajín, ako budú hľadať v registroch a lexikónoch tieto, na nepoznanie zmenené mená? Keď podobné mená budeme písať rovnako, bude znemožnená identifikácia rôznych osobností. Ťažkosti nastanú aj vo vyhľadávaní mien v elektronických korpusoch, kde je podmienkou jednotná grafika a jediné diakritické znamienko môže narobiť problém s identifikáciou. Rešpektovaním pravidiel slovenského pravopisu vznikla situácia ústiaca do absurdného vytvárania nového obrazu minulosti, nivelizácie mnohostranne štruktúrovanej spoločnosti oných čias. Odstup rokov ukázal, že kanonizované postupy neboli dôsledné, nevyriešili problémy, naopak, vnies-
