Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Edita Chrenková: Lexikóny takmer neznámych osobností
82 Edita C h re n ková Czuczora.1 Podľa abecedy som ho nenašla. Neskôr som ho náhodou objavila v heslári na inom mieste, bol uvedený ako Cucor, teda bez oboch z. Jeho správne napísané meno, pod ktorým publikoval, napríklad aj 4-zväzkový Výkladový slovník maďarského jazyka (1862-1871), nebolo uvedené ani v zátvorke. Podobných prípadov som našla veľa, a to ma obralo o ilúziu, že držím v ruke spoľahlivé, seriózne a z historického aspektu hodnotné dielo. Bol to však zároveň dôvod, aby som preštudovala aj ostatné lexikóny z hľadiska uvádzania mien. Obraz, ktorý som nadobudla, sa dá vyjadriť jedným slovom: chaos. Umelý problém s písaním mien historických osobností vznikol v 80. rokoch minulého storočia, keď Matica slovenská vydala Malý slovenský biografický slovník (1982), v ktorom sa po prvýkrát objavili mená starých uhorských rodov v súčasnom slovenskom prepise. Návrh tejto úpravy odsúhlasila komisia pre historickú terminológiu2 v r. 1979 a vypracovaním zásad transkripcie poverila Pavla Horvátha. Podľa vtedajších dokumentov na zasadaniach komisie sa zúčastňovali historici, literárni a právni historici, jazykovedci, archivári, bibliografi a pracovníci zapojení do prác na veľkom Slovenskom biografickom slovníku. Odzneli tam rôzne, i protichodné názory na problém písania mien, no „prevažná väčšina diskutujúcich sa prikláňala k stanovisku požadujúcemu dôsledne návrat k slovenským formám písania priezvisk uhorských šľachtických rodov a k aplikácii slovenského pravopisu pri všetkých týchto priezviskách bez ohľadu na ich pôvod. Iba takto možno dosiahnuť ustálenosť písania rodových mien a priezvisk v slovenských textoch, t. j. dôslednou grafikou i hláskovou adaptáciou do systému spisovnej slovenčiny. Úprava si v prvom rade vyžaduje odstrániť mnohé zložky (zložkové písmená - pozn. autorky), ktoré sa do týchto mien dostali pod vplyvom cudzích ortografií a ich nahradenie grafickým systémom slovenského pravopisu, ďalej odstrániť zbytočné dubiety, nefunkčné písmená, zavedenie diakritických znamienok na označenie mäkčenia a dĺženia hlások, ako aj úpravu kvantity (podľa nášho rytmického zákona - pozn. autorky) a zavedenie správneho písania j a y.“3
