Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém 71 hali i spoliehajú na to, že konzumenti (slovenská verejnosť) spájajú názov vína so šľachtickým rodom Pálffy. V prípade priezviska Jessenius výber tejto podoby (namiesto slovakizovanej formy Jesenský) zrejme bol podmienený tým, že latinská forma jednoznačne poukazuje na lekára, filozofa, humanistického vedca Jessenia (1566-1621), teda je “vhodnejšia” na pomenovanie vedeckej ustanovizne, ako “viacvýznamová” forma Jesenský alebo kombinovaný typ Jesenský-Jessenius.50 V tejto súvislosti možno spomenúť i slová V. Blanára o fungovaní vlastného mena v komunikácii: “Používanie vlastného mena v komunikácii predpokladá u hovoriacich istú znalosť vedenia o pomenovanom objekte [...] Čo rozumieme »znalosťou vlastného mena«? V danom dorozumievacom akte sa aktivizujú činitele, ktoré spolupôsobia pri onymickej nominácii. Sú to: designátor (zvukový nosič informácie), myšlienkový obsah (vedenie o denotáte), onymická sémantika (designácia), jedinečný onymický objekt (dénotât)”.51 V prípade používania latinskej formy Jessenius je pravdepodobnejšie, že prijímateľ informácie skôr identifikuje onymický objekt (teda lekára, filozofa, humanistického vedca a pod.), ako keby hovoriaci používal meno Jesenský. Nesmieme pritom zabúdať ani na zahraničných vedcov, ktorí majú kontakty s touto fakultou a pre ktorých obsahuje viac informácií forma Jessenius ako forma Jesenský. Úprava rodových mien a priezvisk historických osobností v tej podobe, ako sa uvádza v materiáloch historickej terminologickej komisie a následne aj v Pravidlách slovenského pravopisu je vlastne dôslednou "apelativizáciou” týchto mien: pristupuje sa k nim nie ako k propriám, ale ako k apelatívam. Ako sa už spomínalo, cieľom úpravy malo byť odstránenie "rozkolísanosti" v písaní rodových mien a priezvisk: "V písaní rodových mien a priezvisk panuje stále nejednotnosť, v literatúre sa súčasne používajú rôzne varianty toho istého mena a prevažná časť mien sa aj v súčasnosti ešte píše maďarskou ortografiou, ako by sa v tejto oblasti vôbec nebrala na vedomie existencia slovenského pravopisu a povinnosti sa ním riadiť”.52 Je však evidentné, že úprava sa nevzťahuje iba na variantné podoby rodových mien a priezvisk typu Balassa ~
