Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
68 Gizela Szabómihályová Aj keď sa v návrhu komisie i v Pravidlách zdôrazňuje, že cieľom pravopisnej úpravy je zjednotiť písanie historických rodových mien a priezvisk, v skutočnosti nedochádza k ich úplnému zjednoteniu, lebo v návrhu komisie sa vyskytujú aj dubletné tvary, ako napr. Svätojánsky a Sentiváni, Kubínsky a Kubini. V súvislosti s rodmi ktorých mená boli "odvodené od maďarskej formy slovenských lokalít” sa píše: “V takýchto prípadoch je jazyková slovakizácia šľachtických rodov oprávnená a možno skutočne hovoriť napríklad o rode Kubínskych, Svätojánskych a i., ba aj o Ladislavovi Kubínskom, Petrovi SvätojánskomA0 a i. s výnimkou literárne činných osobností, ktoré vydávali svoje diela pod zhungarizovanými rodovými menami (priezviskami), a preto ich treba pod týmito menami aj uvádzať (Martin Sentiváni, Mikuláš Kubľni”.il Lenže títo predstavitelia svoje diela vydali pod priezviskom Szentiványi, resp. Kubinyi a vo svojom diskusnom príspevku František Sedlák sa domnieva, že priezviská literárne alebo publikačné činných osobností by sa mali písať tak, “ako sú ich priezviská uvedené na titulných listoch príslušných literárnych diel, a teda aj v príslušných bibliografiách”,42 pričom Sedlák ako príklad uvádza práve meno Martina Szentiványiho, zároveň však poznamenáva, že “by sa mohla u nás vžiť zvyklosť písať popri maďarsky znejúcom priezvisku príslušného jednotlivca aj slovenské znenie nami upraveného priezviska príslušného rodu, napr. Martin Szentiványi-Svätojánsky a pod.” Pavel Horváth neskôr uznal43, že zásada prepisovať meno tohto literáta vo forme Martin Sentiváni vlastne nebola dobrým riešením a preto navrhuje uvádzať v bibliografiách jeho diela pod pôvodným menom (Szentiványi), pričom transkribovaná podoba Sentiváni by sa mala používať vo všeobecnosti.44 Uvádzanie obidvoch priezvisk navrhuje František Sedlák z dvoch dôvodov: jednak to pomôže pri “identifikácii rodu spomínaného jednotlivca”, zároveň však “tým tiež dostatočne zvýrazní historickú skutočnosť, že ide o príslušníkov etnicky slovenského pôvodu a prestane mýliť ich maďarské priezvisko”.45 V prípade slovenskej transkripcie historických rodových mien sa tu ale nevynára iba otázka “identifikácie rodu”, ale aj samotného jednotlivca. Návrh komisie pre historickú termino-
