Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
66 Gizela Szabómihályová základe týchto viet obyčajný užívateľ jazyka je v rozpakoch: má písať Czambel alebo Cambeľ? V Pravidlách na príslušnom mieste (písanie vlastných mien) sa toto meno nevyskytuje, usilovní čitatelia Pravidiel ho však môžu nájsť na strane 73 (Kapitola Veľké písmená na začiatku viet) ako Czambel. Na základe toho sa teda možno domnievať, že autori Pravidiel sa nestotožňovali s nápadom terminologickej komisie a priezvisko tohto jazykovedca sa naďalej píše s cz, aj v Encyklopédii slovenských jazykovedcov33 sa uvádza iba táto forma. Treba však poznamenať, že z rôznych iných súčasných textov je doložená aj podoba Cambel. V prípade priezviska Pauliny-Tóth situácia už nie je taká jednoduchá. Podľa ortografickej úpravy totiž má byť odstránená “graféma h v spojení th, gh a rh, kde nemá žiadnu fonetickú funkciu,34 pretože nepredstavuje nijakú zvukovú hodnotu”.35 Podľa komisie táto úprava by sa mala uplatniť aj “pri priezviskách starších slovenských alebo na Slovensku pôsobiacich osobností”, pričom sa medzi príkladmi uvádza aj priezvisko Tóth v navrhovanej podobe Tót. Viliam Pauliny-Tóth (1826-1877) bol nielen redaktorom a spisovateľom, ale aj popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia a v rokoch 1869-1872 poslancom uhorského snemu. Podľa ktorej zásady by sme mali postupovať v jeho prípade? Zo súčasného hľadiska je to staršia slovenská osobnosť? Alebo mali by sme vychádzať už z citovanej tézy, že transkripcia sa nemá týkať “ustálených priezvisk významných predstaviteľov uhorského politického a kultúrneho života v období národných hnutí”?36 c) Ortografická úprava historických mien vlastne znamená odstránenie tých zložiek, "ktoré sa do týchto mien a priezvisk dostali pod vplyvom cudzích ortografií, a ich nahradenie grafickým systémom slovenského pravopisu”.37 V návrhu komisie sa vlastne hovorí o vplyve troch “cudzích” ortografií, a to maďarskej, nemeckej a latinskej. V bode 13. návrhu komisie sa ďalej píše: “Mená mimouhorských, a teda aj mimoslovenských šľachtických rodov a priezviská cudzích osobností píšeme podľa pravidiel príslušného cudzieho jazyka, s výnimkou mien, ktoré sú už u nás zdomácnené. Tak naprí-
