Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
62 Gizela Szabómihályová b) Komisia navrhovala používať slovenské (krstné) mená pre všetky osoby v danom období (bod 14): “Podobným spôsobom treba používať slovenské krstné (rodné) mená aj pri osobnostiach uhorského kultúrneho, politického a verejného života, bez ohľadu na to, či boli slovenskej, maďarskej alebo nemeckej národnosti. Slovenské krstné mená by sa teda mali používať aj pri známych osobnostiach maďarského politického, kultúrneho života, ktorých priezviská zostávajú pre svoju zaužľvanosť v pôvodnej podobe František Sechényi,a Ľudovít Kossuth, Imrich Madách, Ján Arány, Alexander Petőfi a i.”9 V Pravidlách v kapitole Hlavné zásady písania slov cudzieho pôvodu sa ale môžeme dočítať o tom, že nezdomácnené slová sa píšu "v pôvodnej pravopisnej podobe” a “Nezdomácnené sú predovšetkým vlastné mená, a to osobné mená, t.j. rodné mená a rodinné mená (priezviská)”.10 V tejto skupine sa ako príklad uvádza aj meno Kálmána Mikszátha (1847-1910). Ak by sme postupovali v súlade s intenciami komisie, mali by sme písať meno tohto spisovateľa ako Koioman Mikszáth.11 Je však známe, že Mikszáth bol poslancom uhorského snemu v “uhorskom období slovenských dejín”, dokonca pochádzal z územia dnešného Slovenska. Pravdepodobne patrí k “osobám vystupujúcim v uhorskom období’, teda v zmysle kapitoly o písaní historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín12 jeho priezvisko by sa malo písať ako Miksát (v návrhu komisie sa toto meno nevyskytuje). Podobné otázky musí položiť obyčajný užívateľ jazyka aj v prípade písania (celého) mena iných konkrétnych osobností, a to najmä preto, lebo až na niektoré výnimky v návrhu komisie sa uvádzajú len mená rodov a priezviská, nie celé mená. Podľa návrhu komisie priezvisko Wesselényi sa má písať ako Vešeléni13, pričom významní sú dvaja nositelia tohto priezviska (rodového mena): Ferenc Wesselényi (1606-1667), známy dobrodružným dobytím muránskeho hradu, a Miklós Wesselényi (1796-1850) jeden z popredných predstaviteľov maďarského národného hnutia v 19. storočí. Postupujúc v intenciách Pravidiel pravdepodobne priezviská obidvoch osobností by sa mali písať foneticky, teda ako Vešeléni.14 Z návrhu komisie však takéto písanie priezviska jednoznačne nevyplý-
