Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém 61 Platy). Výnimkou je meno Bočkaj, ktoré píšeme v zaužívanej podobe s j. V slovenskej podobe sa píšu tie mená, ktoré sú v takejto podobe historicky doložené (Svätojánsky, Kubínsky, Palucký namiesto maďarizovaných Szentiványi, Kubínyi, Palugyai)” ,4 V tejto časti je spomenutých spolu 25 priezvisk (bez mien), v slovníkovej časti sa ani jedno takéto priezvisko nevyskytuje. Ako sa však píšu priezviská ostatných historických osobností, resp. mená konkrétnych príslušníkov týchto šľachtických rodov? Užívateľ sa má zrejme obrátiť na ďalší prameň, ktorý je uvedený v Poznámkach: “Zásady písania historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV, ktoré sa prediskutovali aj za účasti ďalších historikov, literárnych a právnych historikov, jazykovedcov, archivárov a bibliografov.5 V poznámkach sa odkazuje na príspevok Pavla Horvátha O potrebe a zásadách slovenskej transkripcie rodových mien a priezvisk, v ktorom sa vlastne formulujú návrhy spomínanej komisie. Ak však porovnáme zásady písania týchto mien podľa Pravidiel slovenského pravopisu a podľa návrhu komisie, môžeme zistiť dva zásadné rozdiely. a) V návrhu komisie sa píše: “[...] úprava písania mien slovenským pravopisom sa má obmedziť len na obdobie feudalizmu (do polovice 19. storočia) a nemá sa týkať ustálených priezvisk významných predstaviteľov uhorského politického a kultúrneho života v období národných hnutí, ktorých ortografická podoba je vo verejnosti už zafixovaná’’,6 oproti tomu v Pravidlách je reč o menách “osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín (do roku 1918)”. Toto nejednotné časové ohraničenie v obidvoch analyzovaných dokumentoch prinajmenšom zneisťuje hovoriacich. Pričom je zaujímavé, že v Pravidlách sa nespomína materiál Zoznam osobných mien, upravených Historickou terminologickou komisiou (1983), ani Slovenský biografický slovník (1986-1994), ktorý začal vychádzať v období prípravy Pravidiel a v ktorom priezviská osobností, ktorí zomreli pred rokom 1918, sa píšu v slovakizovanej podobe.7
