Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Milan Zemko: Slovensko-maďarské konfrontácie - skutočnosť či fikcia?
Slovensko-maďarské konfrontácie - skutočnosť či fikcia?55 1938-1939, keď maďarský revizionizmus musel zažiť sklamanie z neochoty Slovákov vrátiť sa dobrovoľne „do lona uhorskej vlasti". Na slovenskej strane sa však chápe ako istá samozrejmosť vyjadrujúca historickú spravodlivosť nielen samo územné oddelenie sa od historického Uhorska ale aj jeho rozsah, teda fakt, že z rozhodnutia víťazných veľmocí sa za hranicami potrianonského Maďarska ocitla nielen rozhodujúca väčšina Slovákov, slovenský národ, ale aj státisíce Maďarov, Nemcov a Židov, ktorí chceli zotrvať v Uhorsku, resp. v povojnovom Maďarsku. Naopak, až dodnes chýba prejav istej empatie k pocitom Neslovákov, ktorí sa prakticky zo dňa na deň ocitli oddelení od svojho národa, resp. od svojej vlasti a museli sa vyrovnávať s pre nich iste nie prirodzenou a vítanou situáciou. A v priebehu jedného štvrťstoročia sa mala ich situácia, ale aj situácia časti Slovákov dvakrát dramaticky zmeniť. Mám na mysli roky 1938 a 1945. Obidva roky ako svojho druhu symboly skrývajú v sebe práve pre Slovákov isté paradoxy. V roku 1938 niesla slovenská verejnosť ťažko stratu južného územia, hoci v tomto prípade sa akoby naruby uplatnila jedna z československých argumentácií z obdobia po prvej svetovej vojne, a síce že „veľmoci tak rozhodli“. Naozaj rozhodli, ibaže tento krát v neprospech Slovenska, podobne ako v neprospech českých krajín. V priebehu dvadsiatich rokov sa tak voči Československu, ale aj voči Maďarsku ukázali dve strany veľmocenskej spravodlivosti. Dodajme, že v roku 1938 vlastne „požehnanej“ aj vtedajšou slovenskou politickou reprezentáciou, ktorá - bez náležitého zváženia dôsledkov - pozitívne ocenila mníchovské riešenie národnostnej otázky v ČSR. Rozsah a spôsob zahrania južného Slovenska, pri ktorom sa pod egidou uplatnenia etnických kritérií etnické hranice nerešpektovali, sa do pamäti slovenskej verejnosti zapísali jednoznačne negatívne. Navyše, Maďarsko získalo stratené územia s podporou totalitnej a agresívnej mocnosti, s ktorou spojilo svoj osud, a teda aj osud získaných území až do trpkého konca opäť prehranej vojny.
