Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Milan Zemko: Slovensko-maďarské konfrontácie - skutočnosť či fikcia?
56 Milan Zemko V roku 1945 sa južné územia vrátili rozhodnutím veľmocí (sčasti tých istých ako v roku 1938) do ČSR. No československé úrady sa nepokúsili spojiť rozporuplné aj trpké skúsenosti maďarského obyvateľstva v horthyovskom a szálasyovskom režime s vlastnou československou veľkorysosťou a tým získať maďarské obyvateľstvo pre obnovený československý štát. Naopak, uplatnenie princípu kolektívnej viny v znamení „konečného vyriešenia" nemeckej a maďarskej otázky, ako to formuloval Edvard Beneš, znamenalo novú bolestivo popísanú stranu v slovensko-maďarskom historickom účtovaní. Ak dnes na začiatku nového storočia odhliadneme od bezpochyby anachronickej ambície periférnych politických síl obnoviť historické Uhorsko v jeho predtrianonských hraniciach, potom živým problémom obdobia po druhej svetovej vojne, a najmä po roku 1989 je postavenie maďarského obyvateľstva v krajinách susediacich s Maďarskom, a teda aj na Slovensku. Prežitý život maďarských spoluobčanov, najmä v časoch uplatňovania kolektívnej viny, sa už nedá zmeniť, čo by však ešte vždy malo byť možné, je poskytnutie satisfakcie - morálnej aj materiálnej - všetkým tým slovenským občanom maďarskej národnosti, ktorí na vlastnej koži zažili roky povojnového bezprávia, hoci osobne sa nijako a ničím voči Slovákom neprevinili. Bol by to zo slovenskej strany správny ústretový krok, ktorý by mohol pomôcť ľahšie znášať trpké spomienky postihnutých, pripomínajúce sa ako bolestivé jazvy aj po desaťročiach. A bolo by to aj pozitívne, priateľské gesto toho väčšieho a silnejšieho partnera voči menšiemu a slabšiemu, ktoré by mohlo byť ocenené aj z druhej strany. Stále hovorím o slovensko-madärských vzťahoch v rámci Slovenskej republiky. Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou sú iná oblasť a rovina. Na tejto rovine by sa malo dospieť k novému porozumeniu a k novým pohľadom na spoločnú minulosť, a najmä budúcnosť na základe súčasných ústretových krokov z obidvoch strán. A tomu by mali pomáhať aj vzdelanci na obidvoch stranách Dunaja, aj keď záver takého procesu bude zrejme v rukách politikov,
