Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Milan Zemko: Slovensko-maďarské konfrontácie - skutočnosť či fikcia?
52 Milan Zemko Platí to aj o národnostných (nie vždy slovensko-madärských) konfrontáciách v epochách pred nástupom moderného nacionalizmu na prelome 18. a 19. storočia. Už v uhorskom stredoveku a na začiatku novoveku, osobitne po tureckom vpáde do Uhorska sa totiž v relatívne slobodnom prostredí kráľovských miest prejavovali medzietnické napätia vyvolávané odlišnými, ba protichodnými záujmami ich obyvateľov, ktorí bývali rôznej národnosti. Tieto protinárodnostné konflikty akoby avizovali budúce národnostné konflikty v rodiacej sa občianskej spoločnosti 19. storočia. Občianske hodnoty tých čias neboli totiž v Uhorsku, ale aj v ostatnej Európe v zásadnom protiklade k hodnotám národným, naopak, národné hodnoty sa stávali prirodzenou náhradou, ba oporou v integrovaní spoločnosti prekonávajúcej či odstraňujúcej dožívajúce feudálno-stavovské väzby, predstavovali základnú zložku formujúcich sa kolektívnych identít tej doby. Už vtedy sa však v mnohonárodných krajinách otvorila otázka, či a ako sa majú riešiť konflikty generované stretom záujmov jednotlivých národných či národnostných spoločenstiev, ktoré v nich stáročia spolunažívali. A paleta odpovedí bola naozaj široká - siahala totiž od návrhov na federalizáciu krajiny až po zámer asimilovať menšiny, podľa zásady - kde nie sú národnostné menšiny, nemôže existovať ani národnostná otázka. Paradoxné pre uhorské pomery bolo však aj to, že sám dominujúci národ bol v rámci celého Uhorska aj podľa posledného sčítania ľudu z roku 1910 s približne 48 % najväčšou menšinou, resp. mal len relatívnu väčšinu, ale jeho reprezentanti ovládali krajinu v rozsahu, ako by bolo bývalo Maďarov v Uhorsku aspoň 90 %. Ak vezmeme do úvahy približne dvestoročné obdobie v dejinách moderných nacionalizmov, a teda aj nacionalizmu slovenského a maďarského, potom slovensko-madärské spolunažívanie spolu i vedľa seba, v rôznych formách koexistencie aj konfliktov možno rozdeliť v zásade na dve veľké časové obdobia oddelené od seba zánikom historického Uhorska, ktorý bol medzinárodnoprávne potvrdený Trianonskou mierovou zmluvou. Áno, osobne si myslím, že v novodobých slovenskomadärských vzťahoch sa počíta čas pred Trianonom a po Tria-
