Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Milan Zemko: Slovensko-maďarské konfrontácie - skutočnosť či fikcia?
Slovensko-maďarské konfrontácie - skutočnosť či fikcia?53 none, pričom táto akokoľvek už historická udalosť vstupuje svojimi dôsledkami aj vďaka ich opätovnému potvrdeniu Parížskou mierovou zmluvou po druhej svetovej vojne do života všetkých generácií na Slovensku od konca prvej svetovej vojny až dodnes. Trianon je teda prítomný - priamo alebo nepriamo - aj vo všetkých dnešných slovensko-madärských konfrontáciách, či už vyplývajú z rozdielnych pohľadov a názorov na usporiadanie súčasných slovensko-madärských vzťahov alebo z rozdielnych pohľadov na spoločnú minulosť pred zánikom historického Uhorska i po ňom. V tomto príspevku nie je miesto na podrobné bilancovanie dvojstoročnice slovensko-madärských konfrontácií - samozrejme v priebehu času v rôznej intenzite a rozsahu - chcem sa preto venovať ako pars pro toto niektorým z nich, stručne predstaviť tak povediac tradičný slovenský pohľad na ne a súčasne sa pokúsiť poukázať na naše slovenské podlžnosti v reflektovaní týchto udalostí, ako aj v hľadaní empatie voči postojom a pocitom madärských spoluobčanov k tým istým udalostiam. Predovšetkým je tu otázka príčin Trianonu, s ktorou súvisí pohľad na spoločnú uhorskú minulosť od rakúsko-uhorského vyrovnania alebo už od éry reforiem pred revolúciou v rokoch 1848-1849. V slovenskej historiografii a publicistike sa, stručne povedané, poukazuje na to, že už od prvej polovice 19. storočia Uhorsko prestávalo byť vlasťou nemadärských národov a národností, pretože vládnuce madärské politické reprezentácie odmietali - aj v znamení modernizácie krajiny - poskytnúť Nemadarom predpoklady na ich rozvoj, ktoré by boli čo len približne podobné tým, aké sa vytvárali pre príslušníkov madärského národa, že krajina sa hospodársky rozvíjala tak, že jej kedysi priemyselná časť - Horné Uhorsko na tento rozvoj doplácala a konečne, že dochádzalo v záujme dominácie madärskej vládnucej vrstvy nad Nemaďarmi k zakonzervovaniu nedemokratických pomerov aj v organizácii politického života, čoho najzrejmejšľm prejavom bol anachronický volebný zákon do parlamentu aj do ostatných zastupiteľstiev neumožňujúci výraznej väčšine dospelého obyvateľstva uplatniť toto občianske právo a jeho prostredníctvom politic-
