Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Viliam Kratochvíl: K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov v tvorbe učebníc dejepisu
44 Viliam Kratochvíl postupne po krokoch cvičiť obmenu pohľadov. Napríklad na základnej škole pôjde o nácvik „dvojitej perspektívy“ - slobodný občan - otrok, patricijovia - plebejci, lénny pán - poddaný, mešťan - meštianka, križiak - moslim, príslušník národnostnej menšiny - príslušník väčšinového národa a pod. Na gymnáziách sa dá táto dvojitá perspektíva postupne rozširovať. Jedným z ťažiskových učebných cieľov je, aby študenti dokázali samostatne vyhľadávať a rozlišovať podľa otázok jednotlivé perspektívy. Samozrejme, že to neplatí pre každú vyučovaciu hodinu i konštrukciu historických prameňov. Práve naopak, je tiež užitočné skúmať v dlhšom časovom intervale len jedinú perspektívu, za predpokladu, že sa nestane vo výučbe absolútnou. Aplikáciu multiperspektivity obmedzuje aj rozličné množstvo zachovaných prameňov. Nie každá sociálna skupina z minulosti zanechala pramene v dostatočnom množstve. Limitujúcim faktorom je aj naša prežitá skúsenosť, keď sme si dlhé desaťročia osvojovali históriu, ktorá bola posadnutá hľadaním jednej pravdy. To ovplyvňuje našu súčasnú schopnosť tolerovať rôzne perspektívy, obrazy historickej reality. To nás však nesmie odradiť, lebo rozvíjanie kompetencie žiakov, učiteľov i historikov nazerať na historické deje tak, ako ich môžu vidieť ostatní, je zvlášť dôležité v čase globalizujúcej sa spoločnosti a výraznejšej internacionalizácie hodnôt školského dejepisu, cez prizmu, ktorých už história nie je výhradne majetkom jedného štátu, tak ako to bolo v predminulom a minulom storočí. Zvlášť to platí pre naše krajiny, zdieľajúce dlhší čas spoločnú históriu, v ktorej je veľa pozitívneho na čo sa dá nadviazať. Práve naznačené postupy rozvíjajúce uvedené kompetencie sa môžu stať východiskovým bodom v diskusiách, ako vidieť tých druhých v učebniciach dejepisu, ako hľadať obojstranne prijateľné formulácie, ktoré by napomáhali zbližovaniu a odstraňovali tak dlhodobo prežívajúce predsudky a stereotypy. Nejde nám pritom o stieranie rozdielov, ale o pedagogické techniky, ktoré žiakom účinne pomôžu skôr rozumieť rozdielom, a tým ich aj akceptovať.
