Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)

Viliam Kratochvíl: K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov v tvorbe učebníc dejepisu

K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov...43

lebo ti napadajú do zmrzliny chlpy z kožuchu tamtej ženy." Je to milý príbeh o tom, ako sa v konaní, myslení ľudí prelínajú rôzne perspektívy vyplývajúce z ich sociálnej identity.

I preto rozličné sociálne perspektívy zúčastnených osôb na historickej udalosti majú byť prítomné v učebnici dejepisu a žiaci majú mať k dispozícii rozličné návrhy na ich identifikáciu. „Jeden uhol pohľadu vytvára interpretačný tlak, multiperspektívne znázornenia vytvárajú interpretačné ponuky bez toho, aby ich robili záväznými. Takisto týmto postupom nevzniká záväzný a „správny“ obraz určitej udalosti. Hodnota multiperspektivity spočíva v uvedomení si, že neexistuje jediná interpretácia historickej udalosti a pravda o nej sa dá rekonštruovať iba na základe protirečivosti týchto spôsobov pohľadu."15 Nemecký historik a didaktik H. J. Pandel nás ešte upozorňuje nato, čo multiperspektivita nie je. „Jej význam sa nevyčerpáva v triviálnom vyhlásení, že jednu udalosť je možné vidieť „tak i tak," teda neznamená jednoducho posudzovať historickú udalosť „zo všetkých strán,“ akoby sa s udalosťou dalo narábať ako s vecným predmetom.“16

Pokus o teoretické priblíženie multiperspektivity ako pracovného nástroja historika s náznakmi jeho aplikácie určite vyvolá viacero otázok, ako tento teoretický problém historiografie aplikovať didakticky. Prvým východiskom k tomu je iná volba typu učebnice. „Ideálnym“ typom, v ktorom sa dá primerane metodicky aplikovať zásada multiperspektivity je analyticko-syntetická učebnica dejepisu. Ide o takú učebnicu, ktorá sa neorientuje len na prenos znalostí v jej výkladovej časti, ale aj na rozvíjanie celej škály kompetencií žiakov v tzv. materiálovej, pracovnej časti. Takáto učebnica je skôr odrazom výučby dejepisu, ktorej ciele môžeme formulovať nasledujúcim spôsobom: kriticky myslieť, prezentovať argumenty, učiť sa jeden od druhého - spolupracovať v tíme, byť zvedavý, stať sa pátračom, dejepisným detektívom, hľadať dôkazy, oceniť viac ako jeden názor, nazerať na deje tak, ako ich môžu vidieť ostatní.

Kľúčovým prostriedkom realizácie naznačených možných učebných požiadaviek je zbierka verbálnych a obrazových historických prameňov. Práve ich prostredníctvom môžeme