Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Viliam Kratochvíl: K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov v tvorbe učebníc dejepisu
42 Viliam Kratochvil „čisto" dejinami, ale sú to už prostredníctvom uhla pohľadu danej osoby interpretované a hodnotené výpovede. Na ich základe historik zo svojej perspektívy rekonštruuje určitý príbeh, dejiny. Historik sa preto snaží nastoľovať rozdielne perspektívy, aby všetky strany alebo sily zúčastnené na historickom procese boli medzi sebou v takom vzťahu, že tento proces môže relatívne objektívnejšie zachytiť. Práve zo skutočnosti, že v historickej vede neexistujú „čisté“ informácie a že dostačujúce poznanie je možné len za predpokladu zohľadnenia rozličných prameňov, ťaží multiperspektivita svoje metodologické opodstatnenie.“13 Obsah multiperspektivity spočíva v tom, že jednotlivé perspektívy sa odvíjajú najmä zo sociálnych stanovísk. Teda historické udalosti by sa mali rekonštruovať z viacerých sociálnych hľadísk. Pohľad na udalosť sa musí neustále meniť, aby sme rozumeli čo najväčšiemu počtu ľudí zúčastnených na udalosti, ich pocitom, zámerom, motívom a pod. Návrat k takýmto rozličným perspektívam sa v multiperspektivite popisuje ako zmena pohľadu. Obsahovo môžeme perspektívy identifikovať v troch sociálnych rovinách. „V jednej sociálnej situácii sa rozlišujú perspektívy podľa toho, či o historickej udalosti informuje zo svojho pohľadu konajúci jedinec alebo jedinec týmto konaním zasiahnutý. Túto perspektívu prekrýva druhá, vychádzajúca zo sociálnej identity konajúceho, ktorú jednotlivec získava prostredníctvom pohlavia, vrstvy, triedy, úradu. To sa odzrkadľuje nielen vjeho uhle pohľadu, ale i v spôsobe konania. Ľudia konajú na základe svojej sociálnej identity. Týmito dvomi rovinami preniká napokon tretia, ktorú predstavujú rozličné motívy, záujmy, ideologické postoje alebo náboženské cítenie. Tieto tri roviny perspektív poukazujú na sociálnu zviazanosť človeka.“14 Snáď túto zviazanosť môžeme názorne a primerane ilustrovať na príhode, ktorá sa odohrala v zástupe ľudí čakajúcich na letisku. Dve deti sa v ňom naťahovali o zmrzlinu. Pred nimi stála žena, ktorá mala na sebe veľmi drahý kožuch. Práve v momente, keď sa okolostojaci dospelí chystali zasiahnuť a povedať deťom, aby zmrzlina neskončila na drahom dámskom kožuchu, povedalo jedno dieťa druhému: „Daj si pozor,
