Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Viliam Kratochvíl: K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov v tvorbe učebníc dejepisu
K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov...41 historikom svojou vedeckou štúdiou či monografiou. Dôsledkom uplatňovania len svojej perspektívy a vlastného stanoviska v učebnici sa zvyšuje pravdepodobnosť, že autor nedostatočne kontroluje svoje súdy, hodnotenia a najmä ich nepodrobuje istým racionálnym mieram, ktoré sú obvyklé pre všeobecne prijateľné vedecké postupy v historiografii. To môže viesť k stereotypom a tradičným obrazom nepriateľov. Opäť sa to dá ilustrovať konkrétnym príkladom z autorského výkladového textu učebnice: „Navyše Maďarov postihli bezpríkladnými konfiškáciami majetku, ktoré sa vzťahovali nielen na nehnuteľnosti, ale i na hnuteľnosti...To všetko doplnila nenávistná kampaň, ku ktorej vždy býva náchylná masa, politikou dohnaná k podlosti a sama si uvedomujúca postavenie víťaza.“8 „Česko-slovenskí nacionalisti (po roku 1918- pozn. autora) mali problém s mestskou samosprávou, na základe zásady ktorej mestá na Slovensku s maďarskou väčšinou by mohli dosiahnuť v záujme zachovania národnostnej menšiny. Výsledok spôsobil sklamanie československým nacionalistom (po roku 1945 - pozn. autora)..."9 Zodpovednosť autora je o to väčšia, keď konštruuje typ učebnice, ktorá má charakter „syntézy“ (quasisyntézy).10 „Totiž takýto typ zdôrazňuje výkladový, autorský verbálny text, ktorý rovnako ako v historiografii má byť viazaný na prirodzený jazyk a jeho kultiváciu. Osvojiť si kultivovaný jazyk patrí k základným kompetenciám, ktoré má žiak získať v priebehu školskej dochádzky - a prirodzene takýto jazyk je i jedným zo základných pracovných nástrojov historika.“11 Ďalším pracovným nástrojom z dielne historika, ktorý popri vlastnom stanovisku a ním ovplyvnenej perspektíve sa má uplatňovať v konštrukcii učebníc je multiperspektivita. Tento pôvodne literárno-vedný termín zaviedol do didaktiky dejepisu v sedemdesiatych rokoch nemecký historik a didaktik Klaus Bergmann.12 Základ multiperspektivity vychádza z rozdielnych spôsobov pohľadu, z ktorých sú nám sprostredkované historické udalosti. Historikovi zvyčajne jednotlivý prameň ukazuje hľadisko jednej osoby, perspektívu jedného aktéra, jednej obete alebo jedného pasívneho diváka. „Všetky výpovede, ktoré sú v jednotlivých prameňoch, nie sú teda
