Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Viliam Kratochvíl: K možnostiam oslabovania predsudkov a stereotypov v tvorbe učebníc dejepisu
Viliam Kratochvŕl K MOŽNOSTIAM OSLABOVANIA PREDSUDKOV A STEREOTYPOV v tvorbe učebníc dejepisu Zvyčajne, keď pátrame po príčinách predsudkov a stereotypov,1 pokúšame sa analyzovať učebnice ako kurikulárny projekt. Totiž učebnica v takomto chápaní vymedzuje podľa predstáv školskej politiky, resp. podľa autorov učebných osnov tie učebné obsahy, ktoré sa majú prezentovať vzdelávajúcim sa žiakom. V každej vzdelávacej sústave sa mladej generácii zámerne sprostredkúvajú určité postoje a hodnoty. „Je to v podstate proces pokračujúcej transmisie hodnôt, ktorý sa realizuje prostredníctvom učebníc.“2 Z tohto pohľadu sa najmä učebnice dejepisu, vlastivedy, zemepisu, ekonómie, občianskej výchovy či literatúry viažu tesnejšie na isté politické, ale aj ideologické princípy jednotlivých krajín, lebo v ich obsahu rezonujú politické, ekonomické, právne problémy. Toto napokon dokladajú početné, najmä západoeurópske výskumy,3 ktoré sa zameriavajú na identifikáciu a objasňovanie hodnotových a postojových kategórií v uvedených učebniciach. Medzi významné typy týchto analýz patria, napríklad prezentácie iných krajín, národov, kultúr a s nimi spojených etnických, rasových predsudkov, či prezentácia menšín a rôznych minorít v spoločnosti. Domnievam sa, že keď chceme odhaľovať mechanizmy vzniku predsudkov a stereotypov a ich oslabovania, treba sa zaoberať aj vzťahom, ktorý nestojí v centre pozornosti. Je to vzťah medzi školským dejepisom, resp. učebnicou, ktorá sčasti vyjadruje istý koncept dejepisu, a historiografiou. Aj napriek tomu, že „učebnica je zvláštnym typom historickej literatúry, ktorú by mal čítať najväčší počet čitateľov vo viacerých vydaniach, paradoxne nie je etablovaná vo svete histo-
