Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
László Szarka: Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia
Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku...27 Národnostný zákon, národnostná politika, národný štát Uhorský parlament začal súčasne so zákonom o vyrovnám' pripravovať aj zákon o národnostnej rovnoprávnosti. Skoro vysvitlo, že najvýznamnejšie opozičné národnostné hnutia, Rumuni, Slováci, Srbi a Rusľni by boli považovali za uspokojivé riešenie vytvorenie národných autonómií. Uhorskí poslanci, nezávisle od straníckej príslušnosti, chceli prijať zákon, ktorý by v žiadnom prípade neohrozoval politickú integritu krajiny, ale aby v prvom rade vyjasnil právny stav jazyka a kultúry národností. Za sporom o jazykovú rovnoprávnosť sa v skutočnosti skrýval rozpor medzi jednotným národným štátom a federalistickou štátnou štruktúrou. Pojem „politický národ" označoval spolu všetkých obyvateľov krajiny, súčasne však v maďarskom ponímaní s ním totožný „maďarský národ“ nemohol označovať aj politickú dimenziu ostatných národov. Takto sa pojem „jednotný maďarský politický národ" nestal hromadným pojmom pre všetky národy a národnostné skupiny krajiny, ale sa stal rámcovým pojmom maďarskej národnoštátnej výlučnosti.13 Národnostné hnutia, strany a poslanci hneď na začiatku spoznali pascu politického národa v takomto ponímaní. Rumunský poslanec Aurel Vlád sa ešte pokúsil postaviť do popredia pojem politického národa vo federatívnom chápaní a zdôrazňoval, že „politická národnosť" nie je nič iné len „diplomatické pomenovanie“ spolupráce, života a spoločnej minulosti národností žijúcich v mnohojazyčnej krajine. A práve preto by bol považoval kategóriu politického národa v takomto význame za prijateľnú. Ducha národnostného zákona a spolu s ním aj kodifikačný výklad maďarského politického národa - ako výrazu na pomenovanie jediného štátneho národa - spolu s ostatnými poslancami však aj Vlád rozhodne odmietol.14 Tak sa stal národnostný zákon z roku 1868 vo chvíli svojho zrodu najzávažnejším protirečením charakterizujúcim národnostnú politiku Uhorska v období dualizmu - nezlučiteľným protikladom etnoregionálneho štátu s federatívnou štruktúrou a úsilím národného štátu - stelesnením, rozduchávačom a prekážkou postupného vnútorného ústavného rozvoja.15
