Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
László Szarka: Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia
28 László Szarka V počiatkoch sa pri zavádzam' jazykových práv do praxe v medziach národnostného zákona prejavoval Deákov a Eötvösov vplyv, na úrovni župnej a miestnej samosprávy sa v oblasti administratívnych práv a sčasti v oblasti školských práv črtal spravodlivý a tolerantný inštitucionálny systém národnostnej politiky. Na konci 19. storočia však sčasti v dôsledku milenárnej nálady a sčasti vdaka verejne pertraktovanému šovinizmu Bánffyho vlády, ktorým nakazil verejnú mienku, začali maďarizáciu čoraz častejšie stotožňovať s politickou praxou, ktorá jediná dokáže zabezpečiť pretrvanie uhorského štátu.16 Kým v sedemdesiatych rokoch 19. storočia bol Béla Grünnwald, vynikajúci historik a podžupan Zvolenskej župy, svojím agresívnym maďarizačným nacionalizmom skôr výnimkou ako pravidlom, v rokoch na prelome storočia sa štatistici a právnici, novinári a sociológovia vo vzájomnej súťaži usilovali vymyslieť program maďarizácie. Spomedzi nich sa stala známou predstava Gusztáva Beksicsa o maďarizácii miest a ich prostredníctvom postupné vytlačenie národností, najpôsobivejší program však bezpochyby ponúkala vízia najmocnejšieho redaktora denníka Budapesti Hírlap Jenő Rákosiho o tridsaťmiliónovej maďarskej ríši.17 Z etnopolitického hľadiska už v zárodku beznádejný pokus polstoročia dualizmu pretransformovať Uhorské kráľovstvo, ktorého polovica obyvateľstva nebola maďarská, na národný štát spôsobil, že výsledkom tohto vývoja bola slepá ulička, ktorá veľmi uľahčila rozpad uhorského štátu a vystúpenie nemaďarských národov. V mnohonárodnostnom štáte sa popri národnostných politikoch (Vlád, Mániu, Popovic, Hodža a iní) pokúšali len Eötvös, Deák, Mocsáry a potom na začiatku 20. storočia Oszkár Jászi navrhnúť možnosť nasledovať švajčiarsky model založený na rovnoprávnosti jazykov a ich vzájomnom osvojení si, na večne platných technikách multikulturalizmu, ktoré pramenia v pokojnom spolužití rozličných etník. Ich hlas však v asimilačnej atmosfére dualizmu bolo ledva počuť a sústavne museli počítať s ráznym odmietnutím strnulej verejnej mienky. Uhorská politická elita obdobia dualizmu ani v tomto ohľade
