Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
László Szarka: Multikulturalita a asimilácia v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia
26 László Szarka a) Do hospodárskych pásiem centrálneho územia, najmä do Budapešti boli namierené veľmi silné migračné procesy, ktoré znamenali straty nielen v maďarských regiónoch, ale aj v regiónoch obývaných Slovákmi, Rusľnmi a Nemcami. b) Podobne ako v Budapešti, proces maďarizačnej asimilácie prebiehal aj v strediskových mestách národnostných regiónov ako Bratislava, Košice, Užhorod, Arad, Nový Sad a v priemyselných centrách: Trenčín, Banská Bystrica, Déva, Hunyadvár (dnes Hunedoara).10 c) Vysťahovalectvo a vnútorné sťahovanie mali svoje asimilačné vedľajšie účinky, ktoré v desaťročiach dualizmu pripravili Maďarom skoro poldruhamiliónový asimilačný prírastok. d) Jazyková a etnická zmena identity židovstva priniesla maďarskej národnosti niekoľko stotisícok osôb. e) Počnúc rokom 1890 uhorské vlády iniciovali výrazné maďarizačné akcie alebo ich podporovali v oblasti verejnej správy, kultúry, školstva a sčasti i v hospodárskom živote. Počet národnostných vzdelávacích inštitúcií radikálne klesol.11 f) V spoločenskej štruktúre národnostných spoločenstiev sa zúžila vrstva intelektuálneho charakteru a strednej podnikateľskej vrstvy, s maďarským spoločenstvom dokázali držať krok len nemecké zoskupenia. g) V pozadí dynamických asimilačných procesov, ktoré boli zaznamenané počas siedmich sčítaní ľudu, zohrali významnú úlohu hospodárske, spoločenské a modernizačné procesy. Vnútorná a vonkajšia migrácia, industrializácia a urbanizácia odtrhla státisíce ľudí a rodín od pôvodného rodiska či bydliska a v novom jazykovom a kultúrnom prostredí ich vlastne prinútila osvojiť si maďarský jazyk. Tento proces ešte viac urýchlila príťažlivá sila mienkotvorných spoločenských vzorov a spoločenská mobilita.12 h) Súčasne inštitucionálna štruktúra národného štátu, verejná správa, školstvo, moderná mienkotvorná tlač, masová kultúra vyvíjali silný maďarizačný tlak, voči ktorému sa dostali národnostné skupiny, ktoré nemali ani cirkevnú autonómiu ako napr. Slováci alebo katolícki Švábi, do veľmi závislej situácie.