Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí
20 Peter Zelenák otázka autonómie pre maďarskú menšinu, snaha o integráciu maďarských menšľn do národného a najmä politického života Maďarska, vychádzajúce z Maďarska a z prostredia maďarských menšín žijúcich v oblastiach, ktoré boli súčasťou bývalého Uhorska, sú vnímané slovenskou verejnosťou a slovenskými politickými elitami ako konštantné. Teda bez ohľadu na to, aké politické sily sú v Maďarsku pri moci. Ako sme už naznačili, druhú rovinu slovensko-maďarských vzťahov predstavuje menšinová otázka. A to tak otázka maďarskej menšiny na Slovensku, resp. v Československu, ako aj slovenskej menšiny v Maďarsku. Predstavuje neoddeliteľnú súčasť vzájomných vzťahov. A práve jej riešenia v obidvoch krajinách a politické konzekvencie, ktoré štáty v tejto oblasti vyvodzovali tak vo vnútornej ako aj zahraničnej politike vytvárali zdroj napätia. Aj z tohto dôvodu menšinovú otázku nie je možné vyabstrahovať z celkového kontextu vzájomných vzťahov. Základný rozpor, ktorý bol vo vývoji tejto otázky badateľný od konca prvej svetovej vojny vyplýval z rozdielneho poňatia menšinovej otázky a politiky voči menšinám všeobecne v Československu a Maďarsku. A to aj napriek tomu, že obidve krajiny sa zaviazali plniť záväzky mierových zmlúv týkajúce sa ochrany menšín. Slovenská verejnosť vnímala veľmi citlivo postupujúcu asimiláciu slovenskej menšiny v Maďarsku a porovnávala ju so situáciou maďarskej menšiny na Slovensku. Vychádzala totiž z toho, že politika štátu voči menšinám v Československu viac menej zodpovedá duchu predstáv o demokratickom riešení menšinovej otázky. Aj preto zrejme nenachádzame v medzivojnovom období v slovenskej politike podstatnejšie odchýlky v nazeraní na menšinovú otázku a ani programové a prakticko-politické návrhy, ktoré by smerovali k zmene postavenia napr. maďarskej menšiny. Tlak zo strany slovenskej verejnosti smeroval skôr k tomu, aby československá zahraničná politika dôslednejšie presadzovala a obhajovala záujmy Slovákov žijúcich v Maďarsku. A zároveň, aby sa táto politika premietla aj do vzťahu k maďarskej menšine na Slovensku. Na druhej strane politické elity maďarskej menšiny síce akceptovali všeobecné demokratické prostredie štátu ale k existencii štátu zaujímali negatívny postoj. Základná argu-
