Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)

Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí

Kontroverzné roviny s I o ve n s ko-m aďa rs kých vzťahov...21

mentácia vychádzala zo skutočnosti, že menšinám a predovšetkým maďarskej menšine nebolo priznané právo na sebaurčenie, že sa ocitli v novom štáte proti svojej vôli.2 Pre pochopenie tohto postoja a politického vývoja maďarskej menšiny najmä v medzivojnovom obdobf bola dôležitá zmena postavenia t.j. zmena z pozície vládnuceho národa do postavenia národnostnej menšiny. A práve tento viac psychologický efekt ako reálne sa prejavujúci fakt v živote obyvateľstva sa využíval v politickom zdôvodňovaní nutnosti zosúlaďovat politiku maďarských strán na Slovensku so zahraničnopolitickými ambíciami Maďarska. Vzhľadom na to je možné sledovať od polovice 20. rokov postupný odklon od predstáv o možnostiach slovensko-maďarskej kooperácie na pôde štátu a v záujme Slovenska a prechod najmä v druhej polovici 30. rokov k presadzovaniu myšlienky revízie povojnového usporiadania v prostredí maďarskej menšiny. Aj z týchto dôvodov nenachádzame výraznejšie a zmysluplné signály o perspektíve spolupráce na politickej úrovni medzi slovenskými a maďarskými stranami. Skôr je badateľná čoraz väčšia izolácia.3

Pokus o rekonštrukciu usporiadania štátu na podklade národnostného štatútu neuspel v dôsledku prijatia mníchovskej dohody a následne viedenskej arbitráže. Slovenská politika sa odkláňa od princípov riešenia menšinovej otázky, uplatňovaných v Československu, a prijíma za základ kolektívne práva a princíp reciprocity. Tieto sa však nepodarilo presadiť do vzájomných vzťahov s Maďarskom.4

Oťázka viedenskej arbitráže je úzko spätá s riešením menšinovej otázky po druhej svetovej vojne. Rozpor vo vnímaní týchto dvoch polôh sa javí ani nie tak v rovine faktografickej ako interpretačnej. Je nesporné, že otázka kolektívnej viny, deportácií, výmeny obyvateľstva a pod. sa dotýkala osudov konkrétnych ľudí a mala aj tragické následky. Podstatnejším sa však z hľadiska perspektívy prekonania tohto kontroverzného procesu javí potreba prezentovať ich z hľadiska vnútornej podmienenosti a nevytrhávať jednotlivé udalosti a procesy z historického kontextu a ponímať ich len v rovine nacionálnej krivdy.

Na záver už len jednu poznámku. Hoci je nepochybné, že rozšírením Európskej únie sa zmenili a budú meniť aj vzájom-