Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí
Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov...15 v predchádzajúcom období a ich podstatou bola snaha o nové usporiadanie spoločenských a politických vzťahov rešpektujúce sociálne, národné, občianske a iné hodnoty. Pričom naplnenie týchto hodnôt bolo spájané a vnímané ako súčasť demokratizácie spoločnosti. A vo všeobecnosti boli chápané ako prirodzené práva. Tieto momenty sa premietli aj do rokovania mierovej konferencie po skončení vojny. Hoci inštitút zavŕšenia vojny mierovými zmluvami bol známy už v minulosti, táto konferencia znamenala do značnej miery prelom v existujúcej a poznanej praxi usporiadania vzťahov po ukončení vojnového konfliktu. Nešlo totiž len o uzavretie mieru s porazenými štátmi, ale aj o pokus o nastolenie nového systému medzinárodnej spolupráce, ktorý by garantoval riešenie možných konfliktov mierovou cestou. Výrazom toho bolo založenie Spoločnosti národov. Aj keď v medzivojnovom období sa ukázalo, že nádeje vkladané do Spoločnosti národov napr. v súvislosti s odzbrojením, kolektívnou bezpečnosťou, presadzovaním zásad ochrany národnostných a iných menšín atď. sa nenaplnili tak, ako to predpokladali jej signatári, predsa len už existencia tohto inštitútu vytvárala predpoklady pre zmenu charakteru medzinárodnej politiky a vzťahov medzi štátmi. Táto idea sa stala nosnou líniou aj po skončení druhej svetovej vojny a je základom aj súčasných medzinárodných vzťahov. Výsledky vojny a rekonštrukcia stredoeurópskeho priestoru na podklade práva národov na sebaurčenie posunuli aj tradičné Slovensko - maďarské vzťahy do kvalitatívne novej roviny. Dôraz na občiansky princíp a proces formovania občianskej spoločnosti objektívne vytváral predpoklady pre prekonanie tých rozporov, ktoré boli produktom najmä druhej polovice 19. storočia. Teda obdobia, ktoré najmä v slovenskej verejnosti bolo vnímané ako obdobie násilnej asimilácie. V kontexte ďalšieho vývoja sa však ukázalo, že išlo skôr o perspektívu ako o možnosť rýchleho a bezproblémového naplnenia tých možností, ktoré vyplývali z princípov naštartovaného mierového procesu. Faktorov, ktoré vplývali na zmenu kvality slovensko-maďarských vzťahov bolo však viac. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že došlo k akcelerácii historického
