Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí
16 Peter Zelenák vývoja v stredoeurópskom priestore. Vznikom Československej republiky sa sformovalo územie Slovenska a slovenský národ sa stal štátotvorným subjektom. A to bez ohľadu na zložitosť a komplikovanosť uplatnenia tejto subjektivity v štátoprávnom význame v medzivojnovom období. Realizácia práva na sebaurčenie, tak ako ho slovenská politická elita definovala už v 19. storočí a jednoznačne deklarovala v súvislosti s odchodom z uhorskej štátnosti a prihlásením sa k Československej republike, zostávala jedným z nosných programových a politických cieľov aj v nasledujúcich desaťročiach. Pre slovenskú politiku sa tak určujúcim stali česko-slovenské vzťahy a z tohto zorného uhla nazerala aj na slovenskomaďarské vzťahy. Už teda nešlo v tomto ohľade len o otázku súžitia v spoločnom štáte, ale tieto vzťahy vnímala slovenská politika v kontexte vývoja medzinárodnej situácie, politiky Maďarska a väzieb, ktoré mala budapeštianska vláda s predstaviteľmi maďarských strán na Slovensku. Čiže do popredia sa dostávala v tejto súvislosti otázka bezpečnosti a integrity štátu. A v tomto zmysle možno povedať, že pre slovenskú politiku predstavovala táto otázka prioritu a z tohto pohľadu vnímala aj slovensko-madärské vzťahy počas celého 20. storočia. Je však obtiažne v tomto zmysle vyabstrahovať slovenskú politiku v medzivojnovom Československu. Slovensko-madärské vzťahy boli súčasťou politiky štátu a ovplyvňované jej zahraničnopolitickou orientáciou. Aj z tohto dôvodu sa nutne prelína slovenský pohľad a miera vplyvu na kvalitu týchto vzťahov s politikou štátu, ktorého Slovensko bolo súčasťou. V inej situácii sa ocitla slovenská politika v období samostatnej štátnosti, kde už bola nútená hľadať a formulovať vlastné postoje a vízie riešenia nahromadených i aktuálnych problémov v slovensko-madärských vzťahoch aj ako vzťahov medzištátnych. Bolo však príznačné, že riešenia, ktoré slovenská politika a štát prijímali v tomto období boli determinované pozíciou Slovenska i Maďarska ako satelitov Nemeckej ríše a snahami Maďarska pokračovať v realizácii idei obnovy územnopolitickej integrity bývalého Uhorska. Po skončení vojny slovenská politika postupne strácala možnosti autonómne rozhodovať a po nástupe komunistické-
