Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí
14 Peter Zelenák Ak teda chceme postihnúť práve tie roviny, resp. problémové okruhy, ktoré rezonujú v spoločných slovensko-maďarských vzťahoch v 20. storočí a sú vnímané ako kontroverzné a zaťažujúce pri formulovaní perspektívy politickej, kultúrnej, hospodárskej atď. koexistencie, tak predovšetkým je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že napriek zložitosti a rozpornosti vývoja nedošlo vo vzájomných vzťahoch k takým extrémnym prejavom nacionálnej animozity, ktoré by hlboko zasiahli povedomie obyvateľstva a spôsobili ťažko prekonateľný pocit nacionálneho nepriateľstva. A práve túto skutočnosť možno považovať za jeden zo signálov optimistického pohľadu na budúcnosť vzájomných vzťahov a celého regiónu. Je zrejmé, že vnútorné a zahraničnopolitické súvislosti utvárania slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočí predstavujú pomerne zložitú problematiku. Vzhľadom na priestor tohto príspevku sa pokúsime poukázať len na niektoré aspekty, ktoré súvisia s príčinami vzniku a pretrvávania kontroverzných polôh vo vzájomných vzťahoch. Ako svojho času poukázal Ľubomír Lipták dvadsiate storočie, tak ako ho ponímame v súčasnosti i s problémami, ktoré s ním identifikujeme, sa začalo vlastne až po skončení prvej svetovej vojny. Tento paradox má však svoje opodstatnenie. Zmenila sa totiž nielen politická mapa strednej Európy, ale čo bolo snáď ešte významnejšie, došlo aj k výraznému posunu vo vnímaní a reflexii hodnôt, ktoré boli spájané nielen s vojnovým utrpením, ale predovšetkým, vychádzajúc i z podkladu tejto skúsenosti, s perspektívou nutnosti utvárania inej a novej spoločnosti. Možno povedať, že v kontexte zmien sociálnych vzťahov došlo aj k posunu v celom hodnotovom systéme. Týkalo sa to nielen napr. vnímania úlohy politiky v živote spoločnosti, účasti ľudí a veľkých sociálnych skupín na verejnom a politickom živote, ale aj radikálnym odmietnutím tých hodnôt, ktoré dovtedy prežívali a boli založené na tradíciách a štruktúre feudálnej spoločnosti. I keď samozrejme tieto tradície boli už v podstate vývojom prekonávané postupným formovaním spoločenských vzťahov na podklade industriálnej spoločnosti. A vojna tento proces len urýchlila. Do popredia sa dostávala realizácia tých vízií a projektov, ktoré sa formovali už
