Csanda Gábor (szerk.): Somorjai disputa 1. Az élő szlovákiai magyar írásbeliség c. szimpózium előadásai - Disputationes Samarienses 1. (Komárom-Dunaszerdahely, 2003)
IV. Függelék
250 Függelék ktoré majú neraz súkromný charakter a s literatúrou vôbec nesúvisia. Je skutočne na zamyslenie, ak ľudia, ktorých spoločnosť vníma ako predstaviteľov inteligencie, riešia svoje osobné konflikty na úkor čitateľa, ktorý oprávnene očakáva od autora, že napíše dobrú knihu a od literárneho kritika, že ju objektívne posúdi a zhodnotí. Slovenská realita je, žiaľ, celkom iná, a tak v záplave knižnej produkcie neskúsený čitateľ tápa, hľadá akúsi ruku, ktorá by mu pomohla zorientovať sa, správne si vybrať. Ak totiž výber splníjeho očakávania, splní sa tým aj jedna zo základných poslaní, ktorú by literatúra mala plniť. Často sa stretávam s autormi, ktorí si ťažkajú na neprofesionálnosť literárnych kritikov i s literárnymi kritikmi, ktorí sú znechutení klesajúcou úrovňou súčasnej tvorby. Autorom vyčítajú nedostatok invencie, originality, absentujúci zmysel pre humor a novátorstvo. Aj ja si ako autor občas položím obligátnu otázku: Ako ďalej? Ktorým smerom sa uberať, aby si moja tvorba zachovávala punc jedinečnosti, aby zaujala nielen po stránke formálnej, ale predovšetkým obsahovej? Hľadanie vlastnej autorskej identity skutočne nie je ľahké. Vyžaduje si mnoho trpezlivosti, veľa „nažitého” a zažitého a v neposlednom rade nemálo odvahy. Myslím si, že to rovnakou mierou platí aj pre prácu prekladateľa. V okamihu, keď si sadá k textu, uvedomuje si ťarchu zodpovednosti, ktorú si berie na plecia. Podarí sa mu žiť s autorovým zámerom, preniknúť pod povrch, nájsť hĺbku, ktorá sa v texte skrýva a pretlmočiť ju čo najvierohodnejšie? Svet umeleckého prekladu je špecifickým svetom, v ktorom sa treba naučiť pohybovať, pretože je plná nástrah a slepých uličiek, z ktorých sa ťažko hľadá cesta von. Prirovnala by som ho k záhrade plnej najrozmanitejších kvetín, z ktorých každá očarujúco vonia, ale my sa musíme rozhodnúť, ktorej dáme prednosť. V podobnej pozícii sa očitá aj prekladateľ, veď z obrovského množstva slov musí vybrať tie, ktoré najvýstižnejšie vykresľujú charakter diela i zámer samotného autora.
