Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)

Tanulmányok, közlemények - Riskó Kata: Cigányzene városon és falun. Kapcsolatok a hagyomány különböző rétegei között

Rómska hudba v meste a na dedine

Kontakty medzi rôznymi úrovňami tradície (Resumé)

V maďarskej inštrumentálnej ľudovej hudbe a zvlášť v hudbe rómskych kapiel je ťažké oddeliť staršiu, prevažne roľnícku vrstvu od novších štýlových vrstiev, od melódií, ktoré sa tiež šírili ústnym podaním, ale boli aj súčasťou repertoáru mestských, tzv. kaviarenských hudobníkov. Dedinskí hudobníci museli vyhovieť vkusu vzmáhajúceho sa roľníctva, miestnych živnostníkov aj inteligencie, komplikovanejšie skladby sa naučili aj v snahe zlepšovať si vlastnú interpretačnú zručnosť. Prepojenie mestskej a dedinskej rómskej hudobnej tradície je zvlášť charakteristické pre verbunkové melódie severného dialektu maďarskej ľudovej hudby, kam patrí aj región Slovenska obývaný Maďarmi. V tejto oblasti aj v 20. storočí boli živé ľudové verbunkové tance. Hudobný podklad k nim tvorili melódie, ktoré sú príbuzné štýlu komponovanej hudby z konca 18. storočia, tzv. verbunkový. Verbunkové skladby z repertoáru kaviarenských rómskych kapiel od druhej polovice storočia ovplyvňovali dedinských a malomestských hudobníkov aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Nakoľko nemáme k dispozícii dostatočné výskumné údaje, vo väčšine prípadov nevieme spoľahlivo určiť pozíciu tej-ktorej verbunkovej melódie v ľudovej tradícii; musíme sa obmedziť na predstavenie zozbieraných melódií, resp. na predstavenie údajov, zdrojov a historických paralel. Medzi tieto patrí analýza toho, do akej miery bola rozšírená tá-ktorá melódia v repertoári veľkomestských kapiel, do akej miery sa odlišujú melódie z prostredia ľudovej hudby od melódií zachytených v písaných prameňoch a na komerčných nahrávkach populárnej hudby, resp. čo vieme o postavem melódie, ktorú hral ľudový interpret v miestnej hudobnej tradícii. V štúdii analyzujem výskyt tých verbunkových melódií, ktoré sú známe z historických prameňov, v ľudovej hudbe (ako napr. viaceré skladby Márka Rózsavölgyiho, verbunk známy ako Martinovicsov, skladba „Mikor a pénze elfogyott“, autorstvo ktorej je pripisované Jánosovi Biharimu).

V prípade týchto melódií je preukázateľný vplyv najznámejších veľkomestských primášov, na druhej strane fakt, že boli prítomné aj v repertoári rómskych kapiel menších či väčších miest, naznačuje, že ide o širšiu hudobnú tradíciu. A pokiaľ dedinské či malomestské obecenstvo si nielen rado vypočulo, ale aj žiadalo tieto melódie, potom možno tieto verbunkové melódie považovať za súčasť tradičnej inštrumentálnej ľudovej hudby.

Zigeunermusik in der Stadt und auf dem Land

Beziehungen zwischen verschiedenen Traditionsschichten (Zusammenfassung)

In der ungarischen instrumentalen Volksmusik und innerhalb deren in der Musik der „Zigeunerkapellen“ fällt es besonders schwer, zwischen der eher als bäuerlich anzusehenden Schicht sowie dem (sich ebenfalls durch mündliche Überlieferung verbreitenden) städtischere Formen aufweisenden Melodiengut zu unterscheiden, das zum Teil auch im Repertoire der sog. Gaststättenmusiker zum Tragen kam. Die ländlichen Musikanten mussten sich auch den Ansprüchen des aufstrebenden Bauerntums, der örtlichen Kleinindustriellen und des Bildungsbürgertums anpassen — die größeren Kenntnisse verlangenden Stücke wurden daher auch zwecks eigener Weiterbildung erlernt. Die Verflechtung von Traditionslinien der städtischen und dörflichen

88