Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)
Krónika
oblasti. Slováci z Dolnej zeme (okolie Békešskej Čaby, Maďarsko) mali odev meštianskeho typu, ktorého slávnostný ráz sa vyjadroval používaním drahých továrenských brokátov a hodvábov. Ľudový odev maďarského etnika mal všeobecne meštiansky charakter, ktorý sa prejavoval v kvalite použitých látok, v odevných súčastiach, vo farebnosti a výzdobe. Používanie ľudovej výšivky na súčastiach ľudového odevu a na bytovom textile má dlhú tradíciu. Starší typ výšivky podľa počítaných nití na konopnom plátne sa v priebehu 1. polovice 20. storočia zmenil na náročné techniky (ako napr.: dierkovaná výšivka, kovová výšivka na zlato a striebro, aplikácia na tyl), ktorých kompozície predkresľovali zručné kresliarky. Pre veľký záujem mešťanov bolo vyšívanie až do 2. svetovej vojny dobrým zdrojom zárobku vidieckych žien a dievčat. Slováci z Dolnej zeme obohatili ľudovú kultúru nášho regiónu vzácnou vyšívačskou tradíciou. O národopisnej výstave Nová národopisná expozícia Vlastivedného múzea v Galante na základe bohatej a rôznorodej etnologickej zbierky v Galante prezentuje vývoj a štruktúru kultúry ľudu v období medzi rokmi 1800-1950 na území galantského regiónu. Prostredníctvom vystavených artefaktov môžeme vidieť tradičné formy sakrálneho umenia, bytovej kultúry ľudu, výrobkov ľudových remesiel, ľudového odievania a ľudového umenia. Väčšina hmotných pamiatok prezentujúcich ľudové sakrálne umenie galantského regiónu pochádza z 19. storočia, ich autorov nepoznáme, pôvodne slúžili na výzdobu interiérov dedinských kostolov, kaplniek a domácich oltárikov v roľníckych domácnostiach. Vystavené drevené plastiky sú zdobené polychrómovaním, bronzovou povrchovou úpravou, striebrením a zlátením. Z hľadiska tematiky zobrazujú Svätú Trojicu, Madonu s dieťaťom, kríž s korpusom Krista, Sv. Jána Nepomuckého a Sv. Jána Krstiteľa. Etnologická zbierka Vlastivedného múzea v Galante obšírne dokumentuje oblasť ľudového nábytku, spôsob bývania a charakter ľudového interiéru za posledných dvesto rokov. Rôznorodá ľudová kultúra regiónu sa delí na viacero menších častí s vlastnými odlišujúcimi znakmi. Tieto na výstave predstavujeme ako samostatné celky umiestnené vedľa seba. Tradičná kultúra obcí Šoporňa a Pata čerpá z príznačných znakov ľudovej kultúry susednej trnavskej a nitrianskej oblasti, predstavujúc prechodný typ medzi týmito dvoma areálmi ľudovej kultúry. Odlišnosti sa prejavujú predovšetkým v jednotlivých prvkoch tradičného ľudového odevu, ktorý je bohato zdobený pestrofarebnou výšivkou a paličkovanou čipkou. Na figurínach predstavujeme letné sviatočné oblečenie mladej ženy a mladého muža. Štýl výzdoby maľovaného ľudového nábytku a interiéru prednej izby predstavuje tvorbu majstrov v salzmannovskom okruhu na západnom Slovensku v 2. polovici 19. a 1. tretine 20. storočia. Z nich sú vystavené truhlice na odev, kútna skrinka so soškou Panny Márie, detská hojdačka a maľby na skle so sakrálnou tematikou v drevenom ráme. Na dotvorenie výzdoby prednej izby s obľubou používali fajansové taniere, misy, sväteničku, ktoré sa vyrábali v známych západoslovenských džbánkarských dielňach. Materiál výstavy dopĺňa niekoľko ďalších predmetov zhotovených v Šopomi začiatkom 20. storočia, a to sú ženské oplecko ušité z konopného plátna, pretkávaná plachta na nosenie dieťaťa, pletacia baba na paličkovanie s ukážkami šopomianskej paličkovanej čipky a veľkorozmerná reprodukcia svadobnej fotografie z roku 1945 zobrazujúcej nevestu a žem'cha v obradovom odeve. Jedným z naj dekoratívnej ší ch slovenských ľudových odevov v prvej polovici 20. storočia bol tzv. trnavský kroj, ktorý v galantskom regióne nosili rímskokatolícki obyvatelia v obciach Abrahám, Hoste, Gáň, Šalgočka, Zemianske Sady, Pusté Sady a Veľký Grob. Na figurínach 370
