Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)
Krónika
dokumentujeme sviatočné oblečenie ženy v strednom veku a mladého muža. Výraznými znakmi jednotlivých súčastí odevu je používanie drahých látok továrenskej výroby, aplikácia na tyl, kovová výšivka na zlato a striebro cez kartón, často doplnená bavlnenou pestrofarebnou výšivkou. Odevná truhlica pochádza z Gáne a pravdepodobne bola vyrobená v miestnej stolárskej dielni v roku 1901. Prikrývka na posteľ vyrobená z konopného plátna je zdobená širokou červenou výšivkou podľa počítanej nite krížikovým stehom. Jej tvorcom bol tkáč Šándor Danišovič v Zemianskych Sadoch, ktorý sám plátno utkal a výšivku zhotovil v zime 1899 - 1900. Sú tu tiež vystavené dláta na vyrezanie motívov na výšivku cez kartón a ukážka výšivky cez kartón z obce Hoste zo začiatku 20. storočia, vzomík na bielu výšivku z Pustých Úľan z roku 1895, sviatočný čepiec mladej ženy z obcí Pavlice a Hoste, ženský sviatočný kabátik z Abrahámu a rímskokatolícka modlitebná knižka zo začiatku 20. storočia. Ľudovú architektúru predstavuje veľkorozmerná fotografia, na ktorej je uličný pohľad obytných domov v Šintave zo začiatku 20. storočia, pred ňou dvierka do pitvora s mliečnikmi. Ľudový odev evanjelického obyvateľstva Veľkého Grobu v rámci výskumnej oblasti múzea ukazuje ďalší variant. Na dvoch ženských postavách vidíme sviatočné oblečenie mladej ženy a ženy stredného veku z 20. - 30. rokov 20. storočia. Mužská postava prezentuje sviatočný letný odev mladého muža. Používanie ľudovej výšivky na súčastiach ľudového odevu tu malo bohatú tradíciu. Obľúbené kompozície motívov výšiviek predkresľovali zručné kresliarky a vyšívali ich miestne ženy a dievčatá. Tieto motívy môžeme vidieť aj na ručníkoch zo začiatku 20. storočia, ktoré sú zdobené bohatou ručnou výšivkou, aj s monogramom. Neodmysliteľnou súčasťou interiéru prednej izby vo Veľkom Grobe a jeho okolí bola odevná truhlica - často kupovali tzv. komárňanskú. Vystavená truhlica bola vyrobená v roku 1859 v jednej zo slávnych komárňanských stolárskych dielní. Ďalšími reprezentatívnymi kusmi zariadenia izby bola maľovaná posteľ s obliečkami na vankúše a perinu z konopného plátna, zrkadlo, resp. nástenné hodiny v drevenej dekoratívnej skrinke. Na výzdobu stien boli všeobecne rozšírené početné maľované kameninové taniere. V 1. polovici 20. storočia sa na žehlenie textílií bežne používali žehličky, z ktorých sú vystavené žehličky liatinové, ďalej železné s dutým vnútrom na žeravé uhlíky a medené so železnou vložkou. Osobitnú skupinu maľovaného ľudového nábytku predstavujú výrobky stolárskych dielní, ktoré pôsobili v galantskom regióne (predovšetkým v mestách Galanta, Šaľa a v priľahlých obciach) a boli obľúbené v prostredí maďarského etnika nášho územia. Z ich výrobkov tu prezentujeme truhlicu na odev menšieho typu s decentnou výzdobou, ktorá sa do zbierky múzea dostala z Dlhej nad Váhom a bola zhotovená v 2. polovici 19. storočia. V týchto remeselníckych dielňach vyrábali aj ďalšie nábytkové kusy (stôl, stoličky, kolíska) a iné bytové doplnky. Súčasťou tradičného interiéru izby boli aj rôzne vešiaky na ukladanie bytového textilu a odevných súčastí. Na stene je umiestnené zrkadlo s farebnými kameninovými taniermi, obrazy so sakrálnou tematikou (Posledná večera, Pamiatka zo Šaštína, Svätá rodina a pod.), vyšívané nástenky a pásy na policu, rodinné fotografie v drevenom ráme a pamiatka na obdobie vojny z rokov 1911-1914. Na stole je petrolejová lampa, krčiažok na svätenú vodu z Marianky, karafa na víno so sklenenými pohárikmi, na mise vianočný obradový koláč a modlitebná kniha. Tieto dopĺňajú predmety vo vitríne: fľaštička na olej, odmerky na pálenku, fľaše na zaváraniny a sklenená mucholapka. Predmety, ktoré predstavujú roľnícky interiér Maďarov, sa do zbierky múzea dostali z nasledovných lokalít: Dolné Saliby, Horné Saliby, Tmovec nad Váhom, Dlhá nad Váhom, Trstice, Galanta, Sládkovičovo, Neded, Matúškovo, Kajal, Šaľa, Boldog, Vlčany, Diakovce, Žihárec, Malá Mača, Váhovce a Kráľová nad Váhom. Ľudový odev maďarského etnika na Matúšovej zemi mal všeobecne meštiansky charakter. Napodobňoval mestský typ odevu z rôznych kvalitných továrenských látok a bol zdobený čipkami, hodvábnymi stuhami, strapcami, 371
