Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)
Könyvismertetések
syntéza Slovensko 3 - Ľud, 2. časť ( 1975). V 70. a 80. rokoch pracovisko koordinovalo jeden z najambicióznejších projektov v histórii odboru - Etnografický atlas Slovenska. Kolektívny výskum regiónu Hont bol zavŕšený monografiou Hont. Tradície ľudovej kultúry ( 1988). Zároveň boli edične spracované viaceré autorské monografie, napr. k folklórnym žánrom v edícii Ľudové umenie na Slovensku Vydavateľstva Tatran. Začiatok 80. rokov 20. storočia bol aj obdobím koncipovania ďalšieho významného projektu - Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska. Organizačnú bázu zahraničnej spolupráce poskytovala najmä Medzinárodná komisia pre štúdium ľudovej kultúry v Karpatoch a na Balkáne (MKKKB), združujúca vedcov zo socialistických krajín na príprave syntetických prác z oblasti tradičnej kultúry. Pozornosť bola venovaná aj teoretickým a metodologickým otázkam (vzťah etnografie k príbuzným vedám, využitie filozofických kategórií v národopise, stav metodológie v národopise, vymedzenie odboru, možné teoretické prístupy a nové metodologické postupy pri výskume kultúrnych javov...). K predmetu bádania, teóriám, konceptom a metódam vo folkloristike sa vyjadrila práca Milana Leščáka a Oldŕicha Sirovátku Folklór a folkloristika (1982). Výskum etnických otázok v Československu ovplyvnil slovenský preklad knihy J. V. Bromleja Etnos a etnografia (Adam Pranda, 1980). Zásadnými boli aj monografie Viery Urbancovej sumarizujúce dejiny disciplíny (Počiatky slovenskej etnografie, 1970, Slovenská etnografia v 19. storočí, 1987). Časové vymedzenie obsahu kapitoly, venovanej obdobiu po roku 1989 je určené politickými udalosťami vedúcimi k pádu totalitných režimov v krajinách bývalého tzv. sovietskeho bloku. SAV prestala byť podriadená ideologickým tlakom, no musela sa presadiť v nových ekonomických podmienkach. Financie na vedecký výskum zo štátneho rozpočtu bolo nutné dopĺňať prostriedkami získavanými prostredníctvom projektov. Boli vytvorené tiež podmienky na evaluáciu - hodnotenie kvality a efektivity výstupov jednotlivých vedeckých pracovísk. V tejto situácii sa kolektív pracovníkov Ústavu etnológie SAV, na ktorý sa v roku 1994 po diskusiách aj o názve disciplíny transformoval Národopisný ústav SAV, úspešne zorientoval a aj za cenu znižovania počtu pracovníkov sa zaradil medzi pracoviská SAV, ktoré získavajú prestížne národné i medzinárodné projekty. Do centra pozornosti sa dostala urbánna etnológia, etnické štúdiá a výskum ľudovej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva. Línia orientovaná na výskum tradičnej ľudovej kultúry Slovenska ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenska bola zavŕšená viacerými syntetickými prácami: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska (1995), Európske kontexty ľudovej kultúry (1997, 2000) a viacerými tematickými monografiami. V tejto etape nastal kontinuálny posun orientácie vednej disciplíny z rámca historických vied na koncepty a teórie sociálnych vied. Obsažná a graficky kvalitne spracovaná publikácia predstavuje prostredníctvom histórie jednej vedeckej inštitúcie tiež históriu konkrétneho vedného odboru - zasadené do dobového politického, ideologického a ekonomického kontextu. Autorom sa podarilo faktografické údaje prepojiť aj s pohľadom na aktérov koncepcií vedeckej práce a publikačných výstupov na poli národopisu/ etnológie a aj z tohto pohľadu má práca vysokú výpovednú hodnotu. Kovács Mária: Volt egyszer egy östorka. Szabadka: Grafoprodukt 2015, 240 p. ISBN 978-86- 88073-44-8 Klamár Zoltán Egy hajdani tanyasor, az észak-bácskai Kispiac falu közelében elhelyezkedő Ustorka szociografikus szempontú krónikája a könyv. A szerző, Kovács Mária a közösségből vétetett, és ahogyan könyve bevezetőjében olvashatjuk, a szűkebb és tágabb közösség számára írta meg a tanyasor történetét. 247
