Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
stva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku, Miloš Žiak. Aj jeho rodičia prežili holokaust vďaka záchrancom. Park ušľachtilých duší vytvorili na priestranstve medzi židovským cintorínom a Technickou univerzitou vo Zvolene. Venovali ho pamiatke všetkých tých, ktorí kdekoľvek na území dnešného Slovenska - teda aj na území v r. 1938 pripojenom k Maďarsku - ukrývali Židov, riskujúc svoje životy, bez ohľadu na to, či bola záchrana úspešná, alebo nie. Mnohí zo záchrancov sa sami stali obeťami nacistov, resp. slovenských či maďarských kolaborantov, neraz sa ich telá ocitli v masových hroboch spolu so Židmi, ich mená zostali neznáme, a preto sa nemohli ocitnúť na Múre spravodlivých medzi národmi, medzi menami známych záchrancov Židov. V Slovenskom národnom povstaní v r. 1944 bojovali mnohí Židia; v tom istom roku 30. septembra sa spustili tzv. druhé deportácie, kvôli ktorým veľa z nich utieklo do hôr a pridali sa k partizánom. Počas povstania a po jeho potlačení nasledovali krvavé represálie. Popravené židovské obete boli pochovávané do masových hrobov spolu s osobami, ktoré ich ukrývali. Na Slovensku vieme o 211 masových hroboch (Žiak-Nižniansky-Snopko- Krajmerová 2009, 96). Viacero masových hrobov sa nachádza aj v okolí Zvolena, o. i. aj na mieste, kde bol vytvorený predmetný pamätný park. V podstate to bol dôvod, prečo padla voľba na toto priestranstvo. V septembri 2009 bol odhalený 5 metrov vysoký monumentálny pomník zo skla zelenej farby, dielo slovenského výtvarníka Pala Macha. V r. 2010 sa dokončil ďalší výnimočný objekt, Cesta pokory. Ide o päť metrov dlhý sarkofág s betónovými stenami, ktorý pripomína hrobku, vchádza sa do neho úzkymi schodmi. Zakrytý je sklenými platňami naplnenými kamienkami, symbolizujúcimi obete holokaustu. Platne sú vložené medzi železničné koľajnice, ktoré symbolizujú transporty do koncentračných táborov. Kto prejde podzemím, cestou počuje židovské pohrebné piesne, potom sa dostane von bielymi schodmi smerom ku Stromu života. Čo dodnes chýba... Aj keď v posledných rokoch významne vzrástol počet obcí, v ktorých nejakým spôsobom zvečnili pamiatku na židovské obete (najmä od 60. výročia holokaustu), ešte stále je veľa miest, kde sú v tomto ohľade stále dlžní svojim bývalým občanom. Je na zamyslenie, že ani v Maďarsku, ani na Slovensku neexistuje pamätný objekt vyhotovený z iniciatívy kresťanských cirkví na pamiatku zavraždených veriacich, ktorí v zmysle norimberských rasových zákonov boli považovaní za Židov, aj keď desaťročia predtým boli pokrstení, alebo sa už narodili kresťanským rodičom. V tomto kontexte si zasluhuje uznanie iniciatíva manželského páru - reformovaných duchovných z Martoviec pri Komárne. Vďaka nim sa uchováva pamiatka na obete z radov miestnych Židov prostredníctvom pamätnej tabule na budove domu smútku na miestnom cintoríne od r. 2010. Poškodzovanie a zneuctenie pomníkov holokaustu Popri správach o pribúdaní pamiatok židovským obetiam holokaustu nie sú, žiaľ, zriedkavé ani správy o zneuctení, o poškodzovaní náhrobníkov na židovských cintorínoch. V súčasnosti sme konfrontovaní so stále znepokojujúcejšími prejavmi antisemitizmu, a zdá sa, že rastie aj tábor popieračov holokaustu. Sú tu aj otvorené alebo maskované snahy na relativizáciu šoa: spochybňuje sa jedinečnosť holokaustu, to, že išlo o pokus o totálne vyhladenie celého národa po celej Európe; dáva sa znamienko rovnosti medzi holokaust a zločiny spáchané v mene komunizmu. Antisemitizmus je silne spojený s protiizraelskými postojmi. Antisemitizmus je 79
