Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

citeľný aj v regiónoch, ktoré sú predmetom môjho výskumu, a prejavuje sa aj zhanobením budov, pamätných objektov, náhrobníkov viažucich sa k židovstvu. Niekoľko príkladov:

O zhanobení dunajskostredského pomníka holokaustu informovala tlač v r. 2002: „Neznámi vandali ohavne počmárali pomník holokaustu na námestí Yehudu Assada v centre mesta. To, že naň namaľovali nápis „Nech žije Palestína“, nás privádza k dvom konštatáciám. Graffiti určite nie je dielom „dunajskostredských Palestíncov“! Tento čin mohli spáchať iba osoby ovplyvnené ideológiou neznášanlivosti, ktoré nemajú potuchy o tom, že počas krvavej 2. svetovej vojny tisíce slušných dunajskostredských občanov odvliekli do hitlerovských koncentračných táborov. Z hrozných tovární na smrť sa vrátili iba niekoľkí... Voči nim, voči ich deťom, vnukom a voči všetkým Dunajskostredčanom dobre vôle predstavuje hanebnosť každý trestný čin, spáchaný z nevedomosti alebo zo sebeckého politického záujmu, ktorý zneucťuje pamiatku zomrelých...91

Na rimavskosobotský pomník, postavený v roku 2005, niekoľko mesiacov po jeho odhalení niekto napísal, že „svetová vojna je klamstvo“. Žiaľ, antisemiti zneuctili tento pomník aj neskôr, v roku 2006 dokonca viackrát. Neznámi páchatelia ho polepili fotografiami Hitlera, pokúsili sa doň vytesať hákový kríž, na pomník dokonca nasypali obsah nádob na smeti, čím ho značne zašpinili.92

Vyššie už bola spomenutá krádež pamätnej tabule holokaustu v Komárne. Nové tabule, umiestnené na mieste tej pôvodnej, neznámi páchatelia v januári 2008 zneuctili, keď na ne namaľovali hákový kríž a číslo 88, ktoré sa považuje za kód pozdravu Heil Hitler (HH).

Prednedávnom, krátko po ich umiestnení v r. 2013 v Komárne neznámi páchatelia poliali smolou kamene zmiznutých osadených na pamiatku rodiny Pasztemákovcov. Správca základnej školy, ktorá stojí na mieste bývalej pekárne Pasztemákovcov, ich hneď očistil. Pravnuk jedného z obetí, András Paszternák napísal dojímavý a poučný príspevok na svoj blog s titulkom Dostali sa im tri mesiace, alebo smola a moji prarodičia, ktorý prevzali viaceré portály. Považujeme ho za dôležitý, preto ho tu zverejňujeme aj my ako akýsi doslov:

Človeka, keď chodí po svete, sa často pýtajú, odkiaľ prichádza. Zvyčajne odpovedám bez zaváhania: z Komárna. Aj keď pomaly štrnásť rokov žijem v Budapešti, môj DOMOV je predsa stále tam, niekde pri sútoku Dunaja a Váhu. Tu som vyrastal, viažu ma sem zážitky z krásneho detstva. Tu som chodil do jasieľ, do materskej školy. Tu som drel ľavice základnej školy na Mierovej ulici a Gymnázia H. Selyeho. Tu ma vzala stará mama prvý raz do synagógy, medzi starými múrmi Menházu ma ako trinásťročného vyvolali k čítaniu Tóry na mojej Bar micve. Tu som počúval príhody o prastarom otcovi, o pekárovi Zsigmondovi Paszternákovi z ulice Tolnai, a o jeho manželke - mojej prastarej mame - Márii Paszternák. Počul som o šťastných komárňanských rokoch, aj o bezútešných všedných dňoch v 30., 40. rokoch. Vždy som sa cítil byť otrasený, keď som na zozname obetí krutovlády uvidel mená troch súrodencov starého otca - Margit, Dezső, Sándor a príslušníkov ich rodín.

Žiaľ, starého otca som osobne nepoznal. Rád by som sa ho bol opýtal, ako ma! silu vrátiť sa v r. 1945 do vyrabovaného rodinného domu a uvedomiť si, že už nemá rodičov, súrodencov, že sa nevrátil jeho švagor, švagriná, ich deti... Rád by som bol pochopil, ako dokázal znovu si založiť rodinu v Komárne, znovu otvoriť pekáreň v Tolnai ulici, a potom ešte dlhé roky po zoštátnení piecť bochníky na mieste, odkiaľ mu vzali všetkých, ktorých mal rád. Keď som tieto otázky položila starej mame, ktorá prišla do Komárna v r. 1945, odvetila: „ Starý otec mal toto mesto

91 (bl): Kegyeletsértők. Csallóköz - Žitný ostrov 2002/42, s. 2.

92 Szászi Zoltán: 62 éve indultak el a transzportok. Maroknyi emlékező rótta le kegyeletét vasárnap a rimaszombati temetőben. Új Szó 2006. június 27. s. 5.

80