Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
Pamätníky záchrancov Židov Nariadenie o právnom postavení Židov, tzv. Židovský kódex, vychádzajúci z norimberských rasových zákonov, ktorý zbavil Židov základných práv na Slovensku, bol vydaný 10. septembra 1941. Tým sa začalo vylúčenie Židov zo spoločnosti. Museli nosiť odlišovací znak - žltú hviezdu, segregovali ich, začiatkom r. 1942 sa začali deportácie. V tomto čase veľa rodín utieklo do Maďarska, mnohí sa pokúšali prejsť cez zelenú hranicou pomocou prevádzačov ľudí (pozri Jelinek 2009, 272-277). Ak utečencov zadržali, vrátili ich na Slovensko, kde ich čakala smrť alebo deportácia. V r. 1944 sa situácia obrátila. Keď v Maďarsku začali s odvážaním Židov z vidieka do koncentračných táborov, mnohí sa snažili dostať sa na Slovensko (pozri napr. Jelinek 2009, 277-282). Ak nemali šťastie, a dostali sa do rúk slovenských úradov alebo kolaborantov, boli vyhostení späť do Maďarska, kde sa už nemohli vyhnúť deportáciám. Prevádzačov prísne trestali. Kto bol prichytený, toho zväčša čakala internácia; niektorí si miesto obávaného trestu zvolili radšej samovraždu. V dobovej tlači boli časté správy o prekazených pokusoch na záchranu Židov, aby odstrašili ľudi od poskytnutia pomoci.75 Ukrývanie a pomoc Židom prísne trestali tak v Maďarsku, ako aj na Slovensku, záchrancovia neraz doplatili na svoju ľudskosť životom. Napriek tomu sa našli odvážni ľudia, ktorí boli ochotní riskovať svoju existenciu, svoje životy, aby pomohli prenasledovaným. Vďaka výskumom holokaustu dnes už poznáme mená mnohých záchrancov Židov. Izraelský inštitút Yad Vashem oceňuje záchrancov titulom „Spravodlivý medzi národmi“. Komisia Yad Vashem doteraz priznala toto ocenenie 22 211 ľuďom, 703 z Maďarska, 478 zo Slovenska. V Záhrade spravodlivých sa vysádzajú stromy na ich pamiatku, ich mená sú uvedené na Múre cti (Frojimovics-Molnár 2009). Vedúci činitelia kresťanských cirkví v Maďarsku oficiálne neprotestovali proti prenasledovaniu Židov počas krutovlády, dokonca hlasovali za prvé dva protižidovské zákony.76 Po tom, ako nadobudli účinnosť norimberské rasové zákony, počas deportácií od r. 1944 sa snažili intervenovať u vlády iba v prospech pokrstených Židov (Braham 2009, 194-201; Szenes 1986). V rámci kresťanských cirkví sa uskutočnili záchranné akcie len z iniciatívy jednotlivcov či skupín, vďaka nim sa však viacerým Židom podarilo prežiť obdobie krutovlády. Tri záchrankyne z Košíc: Sára Salkaházi, Vilma Bernovits, Margít Slachta V tejto časti svojej práce chcem najprv predstaviť činnosť troch záchrankýň Židov - Sáry Salkaházi, Vilmy Bernovits, Margit Slachta -, ako aj pamätné objekty pripomínajúce ich pamiatku. V čase holokaustu síce žili v Budapešti, tam ukrývali Židov, no všetky tri pochá75 Pozri napr.: Nagyarányú zsidószöktetést lepleztek le a helyi lapok. Gömör, 4. júna 1944, s. 2. Aliza Barak- Ressler z Michaloviec vo svojom autobiografickom románe podrobne popisuje, ako sa ako malé, dvanásťročné dievča skrývala od r. 1942 až po oslobodenie najprv len so sestrou, potom s rodičmi najprv na južnom Slovensku, potom v Maďarsku, a následne opäť na Slovensku (Barak-Ressler: Kiálts, kislány, kiálts! Budapest, Polg-Art 2001 ) 76 O pokusoch dosiahnuť, aby cirkvi spoločne zaujali stanovisko k deportáciám, o snahách zastaviť deportácie, o dôvodoch, na ktorých stroskotalo vydanie spoločného vyhlásenia cirkví pozri podrobnejšie: Szenes 1986; Ritter-Smith-Steinfeld 2009, http://beszelo.c3.hu/cikkek/ertelmiseg-es-antiszemita-kozbeszed (stiahnuté 25.1.2015) 71
