Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

O odhalení tabúľ priniesol maďarský denník Új Szó dlhšiu reportáž. Nasledovný úryvok je z tejto reportáže:

Židovských obyvateľov mesta nahnali do geta v máji 1944, potom ich deportovali medzi 12. a 16. júnom. [...] Veľkú časť komárňanského židovstva v počte asi 2500 osôb barbarskí vrahovia mučili a vyvraždili v Osvienčime, v Treblinke, v Majdanku. [...] Hlava židovskej komunity na spomienkovom podujatí nezamlčal ani to, že zodpovednosť nenesie iba nacistické Nemecko, predsa likvidácia Židov sa všade, aj v Komárne, odohrala za pomoci miestnych - boli takí, ktorí aktívne pomáhali, kým väčšina asistovala nečinným prizeraním. Túto otázku nastolila aj Katalin Kerti, podpredsedníčka komárňansko-ostrihomského župného parlamentu. Ako pripomenula, maďarský štát, ktorý sa vyhlasoval za štát kresťanský a národný, v r. 1944 totálne zlyhal pri dodržiavaní svojich povinností voči vlastným občanom. Odvolávajúc sa na známych historikov zdôraznila, že holokaust bol lúpežnou vraždou, a kým to nepovieme nahlas, nedokážeme sa pozrieť pravde do očí. Na záver spomienkového podujatia primátori partnerských miest - Komárna a Komáromu, Tibor Bastrnák a János Zatykó odhalili pamätnú tabuľu na stene synagógy, čiže na budove Menház - židovského kultúrneho a komunitného centra. Účastníci potom v synagóge zapálili ohne na pamiatku obetí.29

V blízkosti Komárna, v Zlatnej na Ostrove odhalili pomník aj s menami 61 miestnych obetí holokaustu na židovskom cintoríne v r. 1995.

Židovská náboženská obec v Nových Zámkoch zvečnila mená 2300 obetí na 18 mramorových tabuliach vo vnútri synagógy, zrenovovanej po zmene systému. Pamätné tabule boli odhalené na 55. výročie deportácií, 20. júna 1999. Okrem týchto sú v predsieni synagógy dve ďalšie tabule, na jednej sú mená darcov, na druhej je zachytený príbeh deportácií v slovenčine, maďarčine, angličtine a v jazyku ivrit. Tretinu nákladov hradilo mesto, tretinu rodáci, poslednú tretinu náboženská obec a jednotlivci.

Vs podporou mestskej samosprávy bol v r. 2008 odhalený aj verejný pomník. Dielo sochára Tibora Szilágyiho postavili v parku pomenovanom po rabínovi Ernő Kleinovi.30 31 Prejav vtedajšieho podpredsedu slovenskej vlády Dušana Čaploviča, prednesený pri odhalení pamätníka vyvolal medzi Maďarmi menšiu búrku. Členovia Strany maďarskej koalície vyčítali rečníkovi, že vo svojom prejave spomínal len zločiny Maďarov proti Židom, ale o vine Tisovho Slovenského štátu nepadlo ani slovo. Autor článku o protestnom stanovisku Novozámčanov okrem iného napísal:

V súvislosti so spomienkovou slávnosťou 10. februára poslanci miestnej organizácie maďarskej strany sa vyjadrili, že podujatie popri pripomenutí si tragických udalostí minulosti poskytlo vhodnú príležitosť aj na protest proti násiliu všetkých čias a na podporu tolerancie. Opak sa však stal pravdou. [...] Zástupcovia SMK3' preto protestujú proti jednostrannému pohľadu na

29 (as.): Holokauszt-emléktábla Komáromban az elhurcolt zsidó lakosság tiszteletére. Új Szó, 13. júna 2006, s. 5.

30 Ernő Klein bol posledným rabínom novozámockej neologickej židovskej obce. Narodil sa v r. 1899 v Satu Mare, v Sedmohradsku. Za rabína ho zvolili v r. 1929, keď sa parkanská židovská náboženská obec oddelila od ostrihomskej obce, a pridala sa k novozámockému rabinátu. V tejto funkcii pôsobil 4 roky. V r. 1938 publikoval modlitebnú knižku v novohebrejčine, ktorá obsahuje aj prvé preklady modlitieb do slovenčiny. V r. 1944 bol spolu s ďalšími príslušníkmi židovskej obce deportovaný do Osvienčimu, potom do koncentračného tábora v Dachau. Tu sa dožil oslobodenia. Na krátky čas sa vrátil do Nových Zámkov, následne do r. 1948 pôsobil ako rabín v Satu Mare.

31 Skratka pre Stranu maďarskej koalície.

50