Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

históriu v prejave Čaploviča. V jeho úvode podpredseda vlády zdôvodnil tragédiu mnoho tisí­cov Židov odvlečených z mesta a okolia krutosťou horthyovských fašistických zákonov, pričom hlboko mlčal o protižidovských zločinoch Tisovho fašistického Slovenska. O tom, že prvý trans­port do Osvienčimu bol vypravený z Popradu už v októbri 1942. A v tom čase veľa slovenských, resp. poľských občanov židovského pôvodu našlo útočisko pred brutalitou fašistickej totality práve v Maďarsku,12 Stanovisko miestnych poslancov Strany maďarskej koalície k prejavu bolo zverejnené aj v tlači: Protestujeme proti takej premise prejavu predneseného pri odhalení pomníku, ktoré sa usporia­dalo s ohľadom na blížiace sa výročie oslobodenia koncentračného tábora v Osvienčime, ktorá konštruuje súvislosť aj medzi zmenou hraníc v r 1938 a prenasledovaním Židov, ktorá nazna­čuje, že osud Židov by bol úplne iný v Tisovom Slovensku. Protestujeme aj proti jednostranné­mu politikárčeniu podpredsedu vlády, keď pri odsúdení súčasných prejavov neonacizmu pouká­zal iba na jeden budapeštiansky pochod, neberúc na vedomie alebo zámerne zamlčujúc prejavy extrémizmu na Slovensku a ich smutné dôsledky.13 Aj v žitnoostrovskom Veľkom Mederi odhalili pamätnú tabuľu 418 martýrom v r. 2004 na budove mestského kultúrneho strediska, ktorá stojí na mieste niekdajšej synagógy. Pamätník inicioval mestský úrad a ďalšie organizácií, ktoré zabezpečili aj financie na jej vyhotovenie. Úrad primátora pozval na toto podujatie aj bývalých židovských občanov, ktorí v súčasnosti žijú v Izraeli. Józsua Weisz, preživší z Veľkého Medera, v izraelskom časopise Új Élet, ktorý vychádza v maďarskom jazyku, napísal článok o chystanej smútočnej spomienke s názvom Po 60-ročnom mlčaní. Azkara v slovenských mestách'. Asi pred dvoma týždňami som dostal list zo svojho rodného mesta z južného Slovenska... od zná­meho... V liste ma z poverenia miestneho primátora informuje, že mesto usporiada 27. júna „spomienkovú slávnosť“ na počesť zničenej židovskej obce. Vrcholom „slávnosti“ bude odha­lenie pamätnej tabule, na ktorej budú vyryté mená 418 obetí, zavraždených v Osvienčime. V liste prosí, aby čím viac nás, preživších sa zúčastnilo stretnutia. Primátor prosí, aby sme mu poslali adresy tých, ktorí prežili, aby mohol každému poslať osobnú pozvánku... Skoro 60 rokov bolo úradnou povinnosťou mlčať o tejto tragédii. Toto pozvanie je veľmi významné preto, lebo pred­stavenstvo mesta po prvýkrát iniciovalo toto zvečnenie, pamätnú tabuľu, obrad a srdečné pozva­nie preživších. Vzrušení a hlboko dojatí sa chystáme na túto dôležitú udalosť, ktorá dokazuje, že Veľký Meder spolucíti s nami v našej neliečiteľnej bolesti, a pripomenie si svojich bývalých občanov. (cituje: Varga 2010, 137) Počas slávnosti dvaja jej účastníci striedavo čítali mená 418 obetí, rozozvučali sa zvony kos­tola, a miestny spevácky zbor spieval pieseň s názvom Jerusálájim sei zahav. Z Izraela vyho­veli pozvaniu štrnásti ľudia, medzi nimi aj vyššie spomenutý Józsua Weisz, ktorý predniesol aj prejav. Jeho úvodné vety zneli nasledovne: Keď stojím pred týmto cteným zhromaždením, v prítomnosti tejto nemej pamätnej tabule, cítim, že v tejto chvíli som hovorcom týchto 418 umlčaných obetí, že musím hovoriť v ich mene, mám poverenie ich zastupovať. Ak by som chcel vyjadriť všetko to, čo mi našepkáva bolestivá spo- 32 33 32 (száz): A város magyar képviselői szerint uszító volt Čaplovič beszéde. Új Szó, 13. februára 2008, s. 5. 33 (száz): A város magyar képviselői szerint uszító volt Čaplovič beszéde. Új Szó, 13. februára 2008, s. 5. 51

Next

/
Thumbnails
Contents