Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

mesto odhalilo na jednom z rušných miest Komárna pomník prenasledovaným. Podľa pôvodnej predstavy vedenia mesta mal to byť spoločný pomník padlým v 2. svetovej vojne, komárňanským Maďarom násilne vysťahovaným do Maďarska alebo deportovaným do Čiech po druhej svetovej vojne, ako aj všetkým komárňanským obetiam svetovej vojny, teda aj odvlečeným a zavraždeným Židom. Mal teda zároveň slúžiť ako pamiatka obetiam holokaustu. S touto predstavou ale vedenie Komárňanskej židovskej náboženskej obce nesúhlasilo, neprijalo pomník ako spomienkový znak holokaustu. Svoje stanovisko odôvodnilo tým, že medzi tými, ktorým pomník postavili, boli aj takí, ktorí sa k prenasledovaným Židom správali nepriateľsky, alebo sa sami aktívne zúčastnili ich prenasledovania, vyrabovania, resp. vraždenia. Spoločne by sa teda pripomínali obete a páchatelia. Náboženská obec presadzovala, aby mesto z vlastného rozpočtu pripravilo pomník svojim takmer 2000 židovským občanom, ktorých zbavili majetku a potom ich zlikvidovali. Požiadavka, ktorá vyvolala mnoho polemík, bola po mnohých prieťahoch28 splnená až v r. 2006. Výsledkom však nebol pomník na ústrednom verejnom priestranstve, ale dve pamätné tabule, ktoré umiestnili na oboch stranách vchodu do synagógy. Na pravostrannej maďarsky a hebrejsky, na ľavostrannej slovensky a anglicky je nasledovný nápis:

NA VEČNÚ PAMIATKU

KOMÁRŇANSKÝM ŽIDOM - OBETIAM HOLOKA USTU MESTO KOMÁRNO

Obr. 8. Pamätné tabule pri vchode do malej synagógy v Komámé (Foto: Ilona L. Juhász, 2012)

28 O diskusii sa písalo aj v miestnej tlači (pozri napr. A Holocaust Komáromban is memento. Hogyan viszonyul a város a zsidó Hitközséghez? Delta, 23. augusta 2004).

49