Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)
Tanulmányok, közlemények - Vataščin Péter: Egy ormánsági törpefalu. Kemse település- és közösségvizsgálata
potreba, zriedkavé obývanie alebo nezamestnanosť. Treba však spomenúť, že samospráva funguje dobre, starosta a odborníci pracujú takmer zadarmo a dedina nemá žiadne dlžoby. Jediný, naozaj fungujúci komunitný inštitút je krčma. Morfológia dediny, ktorá má tvar kruhu. Ten fakt tvorí pre dedinčanov špecifickú proxemiku (blízkosť, viditelnosť) a je subjektom symbolických interpretácií („prírodný stav obývania“). Dedina vlastne funguje ako jedno veľké susedstvo. Na lokálnej úrovni Kemse má pevný diskurzný štatút. Kemšenčania a ľudia v okolí obce stále hovoria, že táto dedina sa javí ako veľká rodina, kde sa veľa neháda, kde bývalý starosta urobil poriadok a kde prakticky neexistuje zločinnosť. Najmarkantnejšími protipríkladmi sú susedné dediny Piskó a Lúzsok, kde aj tamojší obyvatelia uznajú, že tento rozdiel medzi dedinami je skutočný. Vnútorný komunitný život má niekoľko črt, ktoré vysvetľujú vyšší index kvality života obce Kemse. Jej obyvatelia akceptujú dve podstatné normy: starať sa o domy a vzájomnú kooperáciu. Tieto normy nie sú trestné, v praxi majú len slabé verbálne dôsledky. Jeden z hlavných postáv tohto úsilia bol predchádzajúci starosta, ktorý vytvoril vnútorný poriadok v dedine. Hodnotný systém naďalej funguje aj po jeho smrti. Nového mladého starostu, ktorý bol v blízkom rodinnom vzťahu so svojím predchodcom, sami obyvatelia obce žiadali, aby prijal túto funkciu. Súčasné vedenie dediny má dôveru obyvateľov. Odpor alebo opozičné prístupy sú zriedkavé a slabé. Vedenie môžeme charakterizovať ako racionálne, a ktoré je obmedzene orientované na rozvoj. Pokiaľ ide o kooperáciu, najdôležitejšou spoločenskou inštitúciou je priateľstvo a nie príbuzenstvo. Jediný, intenzívne fungujúci spolok (pri práci, aj pri zábave) je päťčlenná skupina mužov. Napriek normy a profilu dediny nemôžeme hovoriť, že medzi obyvateľmi existuje silný patriotický zväz smerujúci k dedine ako celku. Môžeme konštatovať, že sú aspoň verní dedinskému životu. Kemse je pre nich momentálne postačujúce životné prostredie, je pre nich veľmi dôležitá vzájomná závislosť. Napriek tomu často si myslia, že aktuálny stav v dedine sa nemôže zachovávať v nasledujúcich desaťročiach z dôvodu depopulácie a prisťahovania. Dôležitou skutočnosťou je, že zhruba polovica obyvateľov sú Rómovia (ostatní sú Maďari), ale ako sa hovorí v dedine „to nebudeš rozoznať”. To znamená, že sa stala hlboká integrácia v prípade rómskej populácie. Tento príklad vlastne poukazuje na význam spoločných noriem spolužitia Rómov a druhých etník. Môžeme konštatovať, že chudoba o sebe nemôže byť integračným faktorom. Dorfforschung in dem Zwergdorf Kemse, einer Ortschaft in Ormánság (Zusammenfassung) Im heutigen Ungarn gibt es viele Gegenden, deren Einwohner peripher in sog. Kleinsiedlungen leben. Im Falle solcher Themen ist es überaus wichtig, dass sich die ethnographisch-anthropologische Forschung nicht nur auf die Schwierigkeiten des alltäglichen Lebens konzentrieren sollte. So ist es wünschenswert, dass sich die Forscher auch den spezifischen Charakteristika des gesellschaftlichen Lebens der Kleingemeinden widmen. Die Statistiken, die den Index der Lebensqualität auflisten, verweisen auf die kleinsten Gemeinden in Ormánság (einer ethnographischen Region im Komitat Baranya, Südungam), wie z. B. Kemse. Diese zeichnen sich im direkten Vergleich mit den umliegenden Dörfern, in denen ein harter Kampf gegen die Armut und Kriminalität geführt wird, durch eine höhere Lebensqualität aus. Der vorliegende Beitrag fußt auf einer ethnographisch-anthropologischen Feldforschung und spiegelt den Stand des Dorfes in den Jahren 2011-2012 wider. Bei der Ausarbeitung der Theorie habe ich drei Grundbegriffe ausgewählt. Unter dem Begriff „Gemeinde“ verstehen wir eine Entität mit fassbaren Statuten auf lokaler Ebene, die sowohl individuelle als auch und allgemeine Züge aufweist. Eine Gemeinde ist also ein diskursiv greifbares Themengefuge und Entität in einer bestimmten Lokalität. Der zweite Begriff ist jener des „Zwergdorfes“, wobei es sich eigentlich um eine statistische Kategorie handelt. Gemeinden, die weniger als 500 Einwohner zählen, gelten generell als Zwergdörfer. In der Anfangsphase der Forschung 156
