Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában
II. Zmeny sa vo folkloristike premietajú paralelne v používanej terminológii (v súvise s „terminologickými bariérami“ či „pascami“) i v teoreticko-metodologických konceptoch a bádateľských cieľoch. Najmä z hľadiska zdôrazňovania kontinuity verzus diskontinuity zásadných konceptov výskumu sa tieto zmeny premietajú v jednotlivých krajinách s vlastnými „národnými tradíciami“ výskumov, ale i s historicky podmienenou kultúmo-politickou skúsenosťou podobne, a zároveň aj do istej miery odlišne. Prístupy i koncepty sa rôznia aj v postojoch konkrétnych bádateľov. Osobitnú úlohu zohráva istá kontinuita tzv. „národných škôl“ najmä v európskej etnomuzikológii, kde konštatované zmeny paradigmy prebiehajú vo vymedzenom období pomalšie, menej prudko ako v etnológii či v kultúrnej a sociálnej antropológii. Etnomuzikológmi používané analytické nástroje a koncepty sú často v jednotlivých oblastiach napr. Strednej Európy navzájom nekompatibilné, korešpondujúce s odlišnosťami umenovednej povahy, špecifickými historicko-genetickými štýlmi (Slovensko: Kresánek 1951; Elscheková-Elschek 1980), či štýlmi regionálnymi atď. V oblasti slovesnej folkloristiky a jednotlivých „žánrov“, ktoré skúma, predstavuje aktuálny problém absencia všeobecne akceptovateľnej a zrozumiteľnej odbornej terminológie a zároveň klasifikácie, pomenovania skúmaných procesov a textov, ktoré sú takisto determinované „národnými školami“, ale i jazykovými špecifikami. Pokiaľ sa týka diferenciácii vo folkloristických výskumoch v jednotlivých stredoeurópskych krajinách, tieto úzko súvisia tiež s aktuálnymi postojmi k fenoménu „folklór“, kľúčovému pre obdobie „prvej modemy“, a s postojom k širokej oblasti tzv. „ľudovej kultúry“ [v rámci „Volkskunde“], ako aj s názormi na kontinuitu, resp. diskontinuitu z hľadiska predmetu bádania. Aj tu možno konštatovať v priestore Strednej Európy (a samozrejme nielen tu) celkovú divergenciu teoreticko-metodologických prístupov, dokumentujúcich situáciu v procese zmeny. Spomeniem aspoň štyri základné línie konceptualizácie predmetu folkloristického bádania. Je to: 1. deklarované zotrvávanie pri koncepte „ľudovej kultúry“ ako kontinuu. Príkladom takéhoto prístupu môže byť okrem iného moravská folkloristika, rozlišujúca v rámci neho „tradičné“ a „netradičné“ podoby, žánre, formy komunikácie atď. (najnovšie Válka 2011), alebo používajúca zastrešujúci termín „etnokultúrne tradície“ (Pavlicová - Uhlíková 2008; Toncrová 2007; Toncrová 2008). V českej etnomuzikológii reprezentuje tento pohľad napr. Ľubomír Tyllner (Tyllner 2010), pričom používa označenie „tradičná hudba“. 2. vymedzovanie „tradičných“ a „netradičných“ podôb folklóru s tendenciou pojem „folklór“ naďalej použivať. Takýto prístup je charakteristický okrem iného pre časť bádateľov v rámci českej, moravskej i slovenskej folkloristiky. Českým príkladom sú viaceré publikácie Petra Janečka, posledná z nich (editorská) s titulom Folklór atomového věku (Janeček 2011) je opatrená mottom z pera Rudolfa Schendu a Lindy Dégh. Folklór tu Janeček poníma zároveň ako súčasť kultúrnych identifikačných kódov príslušníkov rôznych subkultúr a v duchu kultúmo-antropologickej tradície ich zaraďuje ako prejavy expresívnej kultúry. Z diskusie k takémuto prístupu spomeniem práce slovenskej folkloristky Zuzany Panczovej (Galiovej), v ktorých sa zaoberá sa problematikou fám, moderných povestí a konšpiračných teórií. Fámy a moderné povesti Panczová skúma ako „netradičné žánre“ folklóru. Táto autorka sa však nestotožňuje s poňatím „moderný folklór“: „Ak by sme dokonca i prijali istú legitimitu pojmu „moderný folklór“ ako označenia pre javy, ktoré vykazujú priame genetické súvislosti s tradičnou kultúrou, neplatí to z hľadiska poetiky a funkcií pre konšpiračné teórie. To je dôvod, prečo o nich ... uvažujem v kontexte širších naratívnych, nie folklórnych žánrových kategórií. Dôvod, prečo začlenenie konšpiračných teórií do zorného poľa 52
