Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában
Acta Ethnologica Danubiana 15 (2013), Komárom-Komárno Aktuálne otázky stredoeurópskej folkloristiky Eva Krekovičová I. V korelácii dejin 20. a 21. storočia - nazerajúc na prebiehajúce procesy v teórii a metodológii folkloristiky, etnológie a do istej miery aj etnomuzikológie zo stredoeurópskej perspektívy - ide ruka v mke s formovaním etnológie (v porovnaní s národopisom) o obdobie paradigmatických zmien. V ich rámci možno európsku etnológiu - v súhlase s P. Niedermüllerom - „ponímať nie už ako produkt moderny, akým bol národopis alebo kultúrna a sociálna antropológia, ale ako dieťa 'radikalizujúcej sa modemy', ktorú by sme mali hodnotiť ako historickú a spoločenskú fázu prechodu “ (Niedermüller 2002, 294), súvisiacu s tým, čo býva označované aj ako „druhá moderna“. K zmenám paradigmy v európskej etnológii je k dispozícii už pomerne početná literatúra, z nemecky písaných prác spomeňme aspoň Wolfganga Kaschubu (Kaschuba 1999). Na úvod svojho príspevku len pripomínam, že aj folkloristika je prinajmenšom v období posledných dvoch dekád konfrontovaná s viacerými teoretickými, metodologickými, ako aj praktickými výzvami doby. Menia sa dominanty problémových okruhov, ktoré rieši, používané koncepty a analytické kategórie, rozširujú sa formy sociálnej komunikácie, ktoré skúma, menia sa skupiny nositeľov a konzumentov sledovaných kultúrnych javov atď. Niektorí bádatelia hovoria v tejto súvislosti aj o „kríze folkloristiky“ (Kirschenblatt-Gimblett 1998). S tým súvisia početné odborné diskusie, orientované jednak na otázku hranice/hraníc folkloristiky, ako aj na problém, čije vymedzovanie týchto hraníc vôbec potrebné. Diskutuje sa teda o identite folkloristiky ako vednej disciplíny, o jej predmete bádania a perspektivách do budúcnosti. Objavuje sa otázka, nakoľko je v aktuálnej situácii - a to najmä v súvislosti s jej čoraz užšou previazanosťou s etnologickým bádanim - vôbec potrebné vyčleňovanie folkloristiky ako špecifického odboru. Čo okrem poetiky, estetiky, žánrovej problematiky a pod. ako výskumných aspektov vychádzajúcich v značnej miere - zjednodušene povedané - z umenovedného pohľadu, je vo folkloristických prístupoch nezastupiteľným prínosom tejto vedy. Tak ako v prípade európskej etnológie hovoríme o „mladej“, „novokonštruovanej“ vednej disciplíne, aktuálnej v tomto priestore po roku 1989 (Kaschuba 1999) a nazerajúcej na predmet svojho bádania jednak z perspektívy procesov globalizácie a dynamiky aktuálnych (t.j. súčasných [gegenwärtige]) kultúrnych a spoločenských procesov, ale zároveň v rámci nových pohľadov využívajúcej poznatky získané v starších obdobiach vývinu vedy, aké sú podoby paradigmatických zmien z pohľadu folkloristických bádaní? 51
