Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Klamár Zoltán: A folklorizmus mint társadalmi jelenség tudományos értelmezése a délszláv térségben
Irodalom Istvánovits Márton 1979a Folklór. In Magyar Néprajzi Lexikon. II. Főszerk. Ortutaty Gyula. Budapest: Akadémiai Kiadó, 187-188. p. 1979b Folklorizáció. Magyar Néprajzi Lexikon. II. Főszerk. Ortutay Gyula. Budapest: Akadémiai Kiadó, 193. p. Povrzanovió, Maja 1991 Regionálni, lokálni i individuálni identitet: primjer klapskog pevanja. In Simboli identiteta. (studija, eseji, grada). Rihtman-Auguštin, Dunja szerk. Zagreb: X-Press, 105-120. p. /Bibliotéka hrvatskog etnološkog društva/. Rihtman-Auguštin, Dunja 1991 Istinski ili lažni identitet - ponovo o odnosu folklora i folklorizma. In Simboli identiteta. (studija, eseji, grada) Rihtman-Auguštin, Dunja szerk. Zagreb: X-Press, 78-98. p. / Bibliotéka hrvatskog etnološkog društva/. Folklorizmus ako spoločenský fenomén a jeho vedecká interpretácia v juhoslovanskom priestore Sve stoje za národ, narodno! - alebo: všetko čo bolo vytvorené pre ľud, je ľudové?! (Zhrnutie) V V podtitule citované vyhlásenie interpreta najnovších komponovaných „ľudových piesní“ Hasana Kučuka Hokiho naznačuje, že v príspevku sa mienime zapodievať problematikou spoločensko-vedeckého posúdenia folklórnych javov, s ktorými aj dodnes máme skúsenosti v priestore bývalej Juhoslávie. Značne rozvetvené príklady vznikli v záujme čo najrozsiahlejšie objasniť túto tému a sústrediť sa predovšetkým na obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo občiansku vojnu. Úvodom dovoľte poznámku, že v plnej miere súhlasíme s konštatovaním profesora Voigta, podľa ktorého sa predmetové heslá v našej disciplíne dôkladne zmenili v priebehu posledných desaťročí. Možno nie je potrebné dokazovať, že často medzi spoločensko-vedeckým posúdením a akceptovaním boli a aj sú intervaly svetelných rokov. Všetko vyššie uvedené sa vzťahuje na juhoslovanský priestor, kde komunistické vedenie už od začiatku považovalo folklór za podozrivý. Na základe písomných prameňov daného javu sa jednoducho pokúsime vytvoriť obraz o diskusiách generovaných folklorizmom, ktoré sme zistili na sledovanom území. Odvolávajúc sa opätovne na Vilmosa Voigta, hľadáme samého terminátora, resp. terminátorov! Keďže naša problematika presahuje z minulosti do súčasnosti, došlo aj k zmene používaných termínov, náležiacich téme. Autori už nehovoria o folklorizme, ale o symboloch identity, či už sú to hmotné alebo duchovné výtvory. Dokonca ani to nie je zriedkavosť, že vskutku ani tematicky, a ani predmetovo sa nezmestia do už spomínaných etnologických definícií, skrátka - aby sme sa odvolali na úvodný príspevok - terminátori smelo zablúdili do neznámych vôd, aby vietor a duch skúmaných javov naduli lodné plachty poznania. K predloženej otázke sa priblížime na základe viac autorského vedeckého diela, ktoré vyšlo v Záhrebe, v čase vypuknutia občianskej vojny v roku 1991. Konferencia bola usporiadaná v roku 1989 v chorvátskom meste Zadar. Už názov diela veľa naznačuje: Simboli identiteta, čiže symboly identity. Do internetového vyhľadávača Google som zo zvedavosti zadal názov publikácie, a dňa 21. septembra mi za okamih našiel 293 súvisiacich odkazov. V súvislosti s našou otázkou možno popri odbore čítať aj 189
