Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Bydžovská, Iva: "Špaliček". A ponyvanyomtatványok digitális adatbázisa (Összefoglalás)
(Hamar 2012, 61). Dvojdomosť folklóru - teda najednej strane v jeho prirodzenom prostredí, kde sa dynamicky vyvíja a mení, na druhej strane v petrifikovanej podobe scénického či inak mediálneho prezentovania sprevádza kontinuálne napätie dvoch hľadísk. Prvým z nich je hľadisko folkloristiky, ktorá vytvára poučený a argumentovaný obraz o žánrovom systéme, poetologických princípoch a procesoch života celého systému folklóru. Nezriedka inak sa fenomén autenticity javí z pohľadu nositeľov/aktérov folklorizmu, pričom sa v ich výpovediach odzrkadľuje cielené inštitucionálne pôsobenie - cez školské vzdelanie, ktoré ich „naučí”, čo je folklór, tiež však cez účinkovanie v zoskupeniach, inštitúciách a na podujatiach folklorizmu a v neposlednom rade prostredníctvom rôznych typov médií. V druhom prípade sú to priami „vykonávatelia”, teda zväčša amatérski záujemcovia o tradičnú kultúru a jej vedomé uchovávanie, pestovanie či rozvíjanie. Ako na to pred časom poukázal S. Švehlák, ide o zaoberanie sa tradičnou kultúrou mimo jej prirodzeného prostredia (Švehlák 1975). Tak sa objektom či predmetom záujmu a aktívneho pestovania stávajú prejavy tradičnej kultúry a z nej zvlášť folklór ako súčasť voľnočasových aktivít zmienených nositeľov folklorizmu. Tí svoje aktivity chápu ako autentické v zmysle citového, poznávacieho a interpretačného zaujatia. Na tomto mieste sa dostávame k chápaniu autenticity ako zážitkovosti (Bendix 1997, 209 an.) Autenticita ako zážitkovosť Takto chápaný koncept autenticity má dlhšiu históriu a je teoreticky spracovaný predovšetkým v odborných prácach, týkajúcich sa turizmu a cestovného ruchu. Pojem autenticita v cestovnom ruchu sa chápe podľa dvoch kritérií: autenticita turistického zážitku a autenticita objektov cestovného ruchu. Koncept autenticity sa vysvetľuje ako pocit - zažitie skutočného ja. Autenticita je tu chápaná ako atribút sociálnej konštrukcie, nie ako objektívne merateľná kvalita navštíveného objektu či udalosti. Objekty sú považované za autentické nie preto, že by museli byť inherentne pravé, ale na základe toho, z akého uhla pohľadu ich vnímame. Ľudia prežívajú situáciu autenticky nie vďaka pôvodnému objektu, ale vďaka tomu, že v rámci turizmu vykonávajú nezvyčajné aktivity, ktoré nepatria k ich každodennému životu; ich turistická aktivita stimuluje pocit autenticity zažitého. K realite sa tu pristupuje ako k výsledku rôznych verzií jej interpretácii. Pre konštruktivistov je subjektívne chápanie reality podstatnejšie a účastníci akcie či podujatia si môžu vytvoriť svoj vlastný názor v závislosti od kontextu situácie. Z hľadiska konštruktivistického chápania sa základný postoj k autenticite v cestovnom ruchu sa dá zhrnúť do niekoľkých bodov: 1) neexistuje žiadny statický a absolútny originál, ktorý by sa dal charakterizovať ako autenticita samotná, 2) autenticita nie je vrodená vlastnosť objektu, navždy zafixovaná v čase - autenticita je sociálny proces, v ktorom súťažiace záujmy argumentujú v prospech vlastnej interpretácie histórie, 3) autenticita alebo neautentická je výsledkom prístupov a interpretácii každého jednotlivca. Preto je zážitok autenticity relatívny u každého typu turistu, ktorý môže mať vlastnú definíciu, skúsenosť a interpretáciu autenticity. Ak sa teda turista rozhodne, že to, čo zažil, bolo autentické, názor odborníka o objektívnej autenticite je irelevantný. 4) autenticita je „nálepkou” navštevovanej kultúry v zmysle jej stereotypnej predstavy z pohľadu návštevníka a očakávaním z vysielajúcej spoločnosti. Autenticita je projekciou predstáv, viery a očakávania turistov. Turisti podľa konštruktivistov hľadajú akúsi symbolickú autenticitu, ktorá by uspokojila ich sociálnu konštrukciu, resp. predstavu o navštevovanej spoločnosti a jej kultúre. Postmoderný turista je menej koncentrovaný na autenticitu originálu. Ak kultúrnou sankciou turistu obdobia modernity bolo hľadanie autenticity objektu (historickej, umeleckej či 177
