Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Bydžovská, Iva: "Špaliček". A ponyvanyomtatványok digitális adatbázisa (Összefoglalás)
inej pamiatky), potom kultúrnou sankciou postmoderného turistu je „hravé hľadanie zábavy” alebo „estetické potešenie” (Cohen 1988). Viacerí autori tento fakt ilustrujú príkladmi aktívnej účasti turistov na lokálnych podujatiach, keď sa napríklad nielen pozerajú na predvedenie tradičného tanca, ale priamo sa doň spontánne zapoja či pod vedením „expertov” sa učia jeho prvky a motívy. „Turizmus v momente tanečného predstavenia poskytuje náhradný svet, ktorý umožňuje únik z každodenných starostí a tanečníkom a turistom poskytuje estetický zážitok” (Daniel 1996, 789). Ak by sme k v tomto prípade k tancu pristupovali ako k objektu (predstaveniu), potom by v sebe zahŕňalo autenticitu vo folkloristickom zmysle - autenticita by teda spočívala vo fakte, čije predvedenie rekonštrukciou tradičného tanca. Ak je však toto predstavenie turistickou aktivitou (v našom prípade aktivitou folklorizmu), ustanovuje alternatívny zdroj autenticity, ktorý nemá nič spoločné s tým, čije tanec hodnoverným zobrazením tradičného tanca. Autenticita konkrétneho prežitia konkrétnej tanečnej aktivity je viazaná na stav dočasnosti. Takýto prístup opúšťa konvenčný koncept autenticity z pohľadu objektu a otvára problematiku prehodnotenia autenticity v chápaní súčasnej masovej kultúry a j vo vzťahu k prejavom tradičnej kultúry. „Folklór môže slúžiť aj ako nástroj napĺňania ľudskej túžby po autenticite a „starých dobrých časoch... byť viac či menej komplikovanou zábavou, koníčkom alebo trávením voľného času...” (Janeček 2011, 7). Tu sa otvára pole interdisciplinárneho bádania (folkloristika, sociológia kultúry, psychológia) s predmetom výskumu: čo považujú aktéri folklorizmu za folklór?, rozlišujú a ak áno, tak aké stupne štylizácie folklóru?, ako chápu autenticitu v rámci folklorizmu? apod. Dovolím si v tejto súvislosti predpokladať, že mnohí z aktérov folklorizmu (priamych účinkujúcich či divákov) sa nezamýšľajú nad fenoménom autenticity v zmysle kritérií, ktoré platia o obraze folklóru na „základe dohody” odborníkov - folkloristov. Zdieľanie estetického, ludického, spoločenského, poznávacieho zážitku „s tematikou” folklóru je pre nich autentickou skúsenosťou, ku ktorej sa radi opakovane vracajú. Ak ich „experti folklorizmu” vedú k objektivistickému chápaniu autenticity, neraz je scénickým výsledkom „štylizovaná autenticita”. Konkrétne na to poukážem na príklade celoštátneho súťažného podujatia rozprávačov - v roku 2013 sa konal jeho 16. ročník. Rozprávačské Lodno ako podujatie scénického folklorizmu Prudký rozvoj prostriedkov masovej komunikácie od druhej polovice 20. storočia nateraz vrcholí celosvetovou elektronickou sieťou. Isteže nie všetci k nej majú prístup. Počítačovou gramotnosťou sa vyznačujú predovšetkým mladí ľudia. A aj keď sa takto stráca priamy medziosobný kontakt, práve technické možnosti umožňujú „rozprávať sa” jednotlivo i v skupine v reálnom čase (Krekovičová a kol. 2005). Táto akási „zástupná ústnosť” umožňuje šíriť informácie, zdieľať emócie a to nezriedka prostredníctvom príbehov a motívov, ktoré v ústnom podaní kolovali už pred niekoľkými storočiami. Aktuálne repliky, postoje či minipríbehy sa šíria i prostredníctvom SMS správ. Ich krátky život je, tak ako vo folklóre, určovaný pominutím ich aktuálnosti. Zároveň rastie počet ľudí, ktorí na sklonku svojho života spisujú spomienky na prežitý život, ako svedectvo minulých dôb, veľkých spoločenských zvratov i drobných osobných udalostí. Nezriedka sú to texty, ktoré majú svoj pôvod v ústnych podaniach, ktoré kolovali či odovzdávali sa v rodine (Hlôšková 2008). Uvedomujúc si tieto fakty a súvislosti v roku 1997 prišiel na sklonku 90. rokov uplynulého storočia s nápadom podporiť tradície rozprávačstva Dušan Mikolaj. Rodák z Kysúc - v tom čase riaditeľ Sekcie miestnej a regionálnej kultúry Ministerstva kultúry Slovenskej republiky - výraznou mierou prispel k tomu, že sa v roku 1997 konal prvý ročník celoštátnej 178
