Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2012 - Acta Ethnologica Danubiana 14. (Dunaszerdahely-Komárno, 2012)

Tanulmányok - Balogh-Major Csilla: Adalékok a szlovák és magyara népmesék összehasonlító vizsgálatához (Összefoglalás)

Tabuľka č. 4.

Kráľ a syn:Jeden syn:

A háromágú tölgyfa tündére

Traja synovia:

Aranyszóló pintyőke, Tündérszép Ilona és Argyélus,

Rózsa Vitéz, Győző,

Mese Bruncik királyfiról

Iné

osoby:

Ribike

Kráľ a dcéra:Jedna dcéra: Rózsa és Ibolya

Tri dcéry:

Jávorfából furulyácska

Iné:

Kráľ a syn, dcéra:

Iné:

Kráľ a iná postava:

Az ég ígérő fa,

Adj Isten egészségére

Iné:

Kráľ a kráľovná:

Iné:

Len kráľ:

A muzsikáló ezüstkecske, A virágfejű ember,

A szélkötő kalamona,

A zöldszakáilú király

Iné:

Ako vyplýva z tabuliek, zo sociálneho hľadiska kráľove rodinné vzťahy v úvodných formulách ľudových rozprávok možno zaradiť do šiestich skupín:

1. kráľ a syn,

2. kráľ a dcéra,

3. kráľ, syn a dcéra,

4. kráľ a iná postava,

5. kráľ a kráľovná,

6. len kráľ.

V oboch zväzkoch najväčšiu skupinu tvoria rozprávky, v ktorých vystupuje kráľ a jeho syn, prípadne traja synovia. Len zriedka môžeme nájsť rozprávky s úplnou rodinou. Takisto ako aj príbehy, kde v úvode vystupuje kráľ a jeho dcéra.

Slovenské a maďarské rozprávky sa zhodujú v tom, že málokedy charakterizujú alebo pomenujú kráľa. Okrem veku (starý kráľ) a spoločenského Statusu (mocný, veľký) sa nič iné nedozvedáme o jeho osobe. V analyzovanom slovenskom materiáli len rozprávka Sitno pomenovala kráľa - kráľovič Laktibrada, v maďarskej zbierke je to rozprávka s názvom Mese Bruncik királyfiról.

K rozprávkovej anonymite ešte treba dodať, že kráľovi synovia častejšie dostávajú meno ako sám kráľ, hoci konštatujeme, že hrdinovia s menom nie sú častou súčasťou rozprávok. V maďarskom materiáli sa len zriedkavo vyskytne príbeh, v ktorom dostávame doplnkové informácie o kráľovi, o jeho vlastnostiach. Takouto výnimkou je rozprávka s názvom Azöldszakállú király, kde kráľ mal zelenú bradu.

V slovenskej zbierke sa nachádza rozprávka s názvom Berona, kde okrem kráľa nevystupuje nijaká osoba, ale miesto, záhrada. S motívom záhrady sa čitateľ stretne len veľmi zriedkavo. Možno predpokladať, že záhrada je príliš reálne miesto, čo sa vyskytuje aj v našom každodennom živote. Rozprávky uprednostňujú tie miesta, ktoré sú najmä v svete fantázie. Hrdinovia sa radšej zdržiavajú na vzrušujúcich miestach. Ak sa objaví v rozprávke záhrada, môžeme predpokladať, že sa stane nejaké nešťastie, napr. ukradnú z nej najkrajší kvet, a to je zápletka deja rozprávky, lebo hrdina musí obnoviť rovnováhu záhrady (Boldizsár 2004, 31).

Ďalšou analyzovanou osobou môže byť manželka kráľa, kráľovná. Táto v porovnaní s kráľom nedostáva dominantnú úlohu v úvodných situáciách ľudových rozprávok. V sloven45