Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2012 - Acta Ethnologica Danubiana 14. (Dunaszerdahely-Komárno, 2012)

Tanulmányok - Balogh-Major Csilla: Adalékok a szlovák és magyara népmesék összehasonlító vizsgálatához (Összefoglalás)

skej zbierke sa nevyskytuje úvodná formula, v ktorej by bola kráľovná, a to ani ako pasívna, ani aktívna osoba.

V maďarskej zbierke sa v dvoch rozprávkach stretávame s kráľovnou, ale v oboch prípadoch chýba pri nej kráľ. V rozprávke s názvom Gyöngyharmat János je kráľovná bez kráľa sama, ale má syna, Jánosa. Do tejto skupiny patrí aj A házasodni indult királyfiú, kde vystupuje kráľovná vdova s jediným synom. Možno sa domnievať, že ženská postava, ktorá vládne, nie je často zastúpená. Ak sa objaví, tak len sama, bez partnera, výlučne len so synom. Porovnaním s ostatnými stredoeurópskymi záznamami, a aj v tých len málokedy, nájdeme kráľovnú s dcérou, ktorá sa s rozvíjaním deja stáva hrdinkou.

V rozprávke s názvom A házasodni indult királyfiú sa dozvedáme hneď v úvode, že kráľovná je vdova, takže znovu sa objavuje neúplná rodina. Z druhej rozprávky nevysvitá, čo sa stalo s kráľom, čo nemá nijaký ďalší vplyv na sujet.

Možno konštatovať, že v úvodných formulách slovenských a maďarských ľudových rozprávok kráľovná ako ženský princíp nehrá dominantnú rolu.13 Naproti tomu však matka dostáva dominantnú úlohu u oboch národov a vyskytuje sa vo viacerých úvodných formulách. Osobu matky sme skúmali z hľadiska vzťahov k ostatným osobám vystupujúcich v rozprávkach. Po analýze vzťahov matky k ostatným osobám možno vytvoriť päť skupín, ktoré charakterizujú vzťahy medzi matkou a ostatnými rozprávkovými osobami:

1. Príbehy - matka a syn (Železník, Jeleň zlatoparohý, Ďuro-truľo)

2. Príbehy - matka a dcéra (Traja zhavranelí bratia, O dvanástich mesiačikoch)

3. Matka bohatá - (0)

4. Matka chudobná - (0)

5. Matka a iná postava — (0)

Kým v slovenskej zbierke s motívom matka a dcéra začínajú tri príbehy, v maďarskej zbierke nájdeme len jednu takú rozprávku. Vo viacerých rozprávkach sa stretneme s osobou chudobného alebo bohatého človeka, otca, zatiaľ v analyzovaných zbierkach sa len raz vyskytne chudobná matka so synom, a to v maďarskej zbierke s názvom A kiskondás.

Skupiny z aspektu maďarských ľudových rozprávok sú nasledovné:

1. Matka a syn - A becsületes tolvaj Marci, Ludas Matyi, Az ördög kilenc kérdése

2. Matka a dcéra - Térdszéli Katica

3. Bohatá matka - (0)

4. Chudobná matka - A kiskondás

5. Matka a iná postava - A hét holló

Teraz venujeme pozornosť rozprávke A z ördög kilenc kérdése. Príbeh je zaujímavý tým, že sa tu spomenie hrdinova národnosť. Jeden sikulský muž sa stáva hrdinom príbehu, hoci na vývoj sujetu hrdinova národnosť nemá nijaký ďalší vplyv. V analyzovaných slovenských zbierkach sa nenachádza rozprávka, ktorá by zdôrazňovala národnosť hrdinu alebo inej osoby.

Okrem matky v rodine plní dôležitú úlohu aj otec. Pri analýze vzťahov s ostatnými členmi rodiny sa venujeme postave otca aj z jeho materiálneho hľadiska.

Pri štúdiu rozprávok jednoznačne vyplýva, že v maďarských a aj v slovenských rozprávkach je zastúpený otec so synmi, v týchto - v slovenskej i maďarskej tradícii - je otec chudobný. Bohatý otec sa v maďarských príbehoch nevyskytuje, zatiaľ čo v slovenskom rozprávkovom fonde v Pani mačičke je zastúpený bohatý pán, ktorý mal troch synov.

13 Častejšie sa vyskytne žena ako matka v úvode rozprávok.

46