Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)
Tanulmányok - Viga Gyula: Történeti-néprajzi szempontok a Felföld gabonaforgalmához (Összefoglalás)
Acta Ethnologica Danubiana 13 (2011), Komárom -Komárno Historicko-etnologické aspekty k obchodu s obilím na Hornej zemi Gyula Viga Obchod s obilím na Hornej zemi v uplynulých storočiach je vhodnou témou na prezentovanie toho, že proces snahy „vyrovnania“ nedostatkov a prebytkov nie je automatický, ale sú to skôr dejiny historicky vyvinutých a meniacich sa štruktúr vzájomných stykov a spolupráce. V prípade cereálií, považovaných pre obyvateľov tohto teritória za nepostrádateľné, sú mimoriadne výstižné protikladné výrazy chudoba a hojnosť, ktoré v tomto prípade nemajú len kvantitatívny obsah (por. Braudel 1985), ale charakterizujú aj kvalitatívne rozdiely: v odlišných výrobných podmienkach a technikách, rozdielnej možnosti dostupnosti pre rôzne spoločenské vrstvy a v neposlednom rade v rôznych formách zužitkovania. V nich, samozrejme, možno rozoznať aj organický vzťah priestoru, hospodárstva a spoločenstva, žijúceho v danej kultúre. Základy systému tvoria prírodné podmienky (por. Barabás 1963; Csüllög 2006; Frisnyák 2000, 168-172; Keményfi 2004, 250-291), v dôsledku čoho mozaikovú štruktúru vykazuje aj poriadok pestovania obilnín. Severná hranica pestovania pšenice na našom území rozdeľovala poľnohospodárske systémy (Paládi-Kovács 1984, 68), avšak charakter úrodnosti pôdy jednotlivých mikroregiónov, resp. jednotlivých usadlostí na juh i na sever od tejto hranice prelomili jednotnosť tohto pásma (vyvýšeniny, pôdne podmienky, lokálne hospodárske ciele). Tieto diferencie možno pozorovať aj v súvislostiach kotlín severozápadnej Hornej zeme: názov zo severu otvorenej Oravskej kotliny (Námestovská kotlina) je ovsená krajina (maď. zabország), v Dolnokubínskej kotline, chránenej od vetra, ležiacej 40 km južnejšie, už vietor povieva pšeničné klasy (Pinczés 1998, 9^12). Pozadie obchodu v rámci veľkoregiónov bolo po stáročia dané prebytkom chlebového obilia na Dolnej zemi - ešte aj v dobe tureckého panstva existoval intenzívny obchod medzi nížinným krajom a Kráľovským Uhorskom (Belitzky 1932, 30-33), inou otázkou je, že ťažkosti v doprave dosť ireálne ovplyvňovali v obchode s obilím skutočné vzťahy medzi cenou a hodnotou (sumarizujúc: Gráfik 1983). Z dôvodu pestovateľských podmienok musíme prihliadať jednak na nedostatok, jednak na rozdielnu kvalitu, a pre rozmanitosť prírody aj na rôznorodosť ľudskej produktívnej činnosti! (K hnacej sile obchodu s obilím, samozrejme, treba prirátať aj aktuálne výsledky úrody a premenlivý úspech ľudskej činnosti.) Rozdiely generoval aj spoločenský status (majetkové pomery) a pred rokom 1848 aj charakter feudálnych odvodov. V 18. storočí bola síce väčšia produkcia obilia spätá s rozšírením tlačenia, ktoré urýchlilo proces získavania zrna, čo zdôrazňovalo „dvojakosť“ charakteru uhorského poľnohospodárstva, avšak kvantitatívne i kvalitatívne zmeny v obchode s obilím prinieslo len rozšírenie využívanej plochy po melioračných úpravách, zmena štruktúry poľnohospodárstva a rozšírenie železničnej dopravy (Gunst 1998, 30-31; Kosa 1981, 66. Viď ešte: Surányi 2005; Surányi 2008, 36-84). 145
