Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2010 - Acta Ethnologica Danubiana 12. (Dunaszerdahely-Komárno, 2010)
Krónika
takýchto spriaznených ľudí má vo svojom živote viac. Mala som možnosť zoznámiť sa so sympatickým právnikom, Józsefom Gelencsérom, ktorého priviedol k štúdiu právnych dejín a obyčajového práva. Uvedomila som si, ako rád podporuje - svojou prítomnosťou na vernisážach či uvedeniach kníh - tak nás, ako aj svojich priateľov a aj našich kolegov a priatelov Jožka a Icu Liszkovcov, a iste aj mnohých dalších. Recenzuje, píše správy, kolegiálne podporuje všetky naše snaženia. On mi z poverenia Maďarskej národopisnej spoločnosti odovzdával dekrét o mojom čestnom korešpondenčnom členstve v tejto úctyhodnej organizácii - príznačne, počas konania národopisného tábora v obci Cerňa (Bakonycsernye) v Zadunajskú. Obdivuhodné, zaiste aj vďaka porozumeniu a trpezlivej vzájomnej podpore je krásne partnerstvo Laciho so Zsófi. On vie najlepšie, čo všetko, kolko starostlivosti a podpory sa mu dostáva od manželky, vynikajúcej historičky, organizátorky aj múzejníčky, inšpiratívnej profesorky a v neposlednom rade aj skvelej gazdinej, ktorej miera „podporného servisu“ je akoby nevyčerpateľná. Uplynulé roky, zvlášť tie nedávne, aj našej generácii otvorili svet. Laci vedel vďaka svojim odborným aj jazykovým schopnostiam nazbierať i v tomto smere veľa podnetov. Rozcestovaní sme sa možno stretali menej často, kým nám zas k častejším písomným kontaktom nenapomohli moderné technológie. Zhodou okolností nikdy doteraz sme si nezvykli vinšovať na narodeniny. Tak som sa až po tridsiatich rokoch dozvedela, že sme s Lacim narodení v ten istý deň, z nevelkým vekovým rozdielom. Tak som potešená, že odteraz budem vedieť vždy presne (aj keď len pomyslenej pripiť s pohárom Móri ezerjó (tiež len pomyslenej: Milý Laci! Mnogaja ljeta! Dunajská Lužná Marta Botiková László Lukács ako milý hostiteľ dievčat zo Slovenska (M. Botikova s dcérami) v budapeštianskej ZOO, leto 1995 (foto Ján Botík) 204
